Kým sa kláštor "historicky znemožnil", ako raz poznamenal Jan Werich o osobe cisára Rudolfa II. vo filme Cisárov pekár, prešiel rôznymi peripetiami a stali sa z neho ruiny. Okolie kláštora plienili Jiskrovi vojaci a niekoľkokrát bol prestavaný. V roku 1471 ho podpálili Krupinčania a nakoniec ho prepadol Žigmund Balassa, mníchov vyhnal a kláštor prestaval na protitureckú pevnosť. Ďalšie historické podrobnosti sú na stránke pamiatky.net, odkiaľ sú aj tieto stručné informácie.
My sme dobili pevnosť Bzovík už druhýkrát, raz to bolo s videokamerou a teraz nedávno fotoaparátom...
Vstupná brána v celku i v detaile.
Veža pri vstupe. Na stránke o pamiatkach sa o "modernej" bzovíckej rekonštrukcii píše:
"Dnes je pevnosť v zvláštnom stave - sčasti zrekonštrovaná láka a sčasti (betónovými interiérmi) odpudzuje návštevníkov."
Môže to byť vecou názoru, ale taká je súčasnosť - vnútorná betónová okružná lávka.
Pohľad z okna na obec Bzovík v zeleni agátov.
Pozostatky kláštorného kostola. V tomto prípade zvíťazila materiálna sila nad duchovnom, ale aj v pevnosti bola zachovaná funkčná kaplnka.
Rohové veže pevnosti v dvoch smeroch. Dnes múry bránia vniknutiu zeleného života do pevnosti...
Aj strielne sú dokladom prestavby kláštora na pevnosť (dodnes fotogenickú).
Strecha veže a betónová paleta najvyššieho podlažia v chápaní insitného (zaľúbeného) umelca...
Nádvorie, v ktorom niektorí pociťujú zvláštny pokoj, takmer absolútne ticho ako v útrobách pyramídy, ktoré anuluje aj tinnitus...
Byť vnútri, alebo iba v obraze... a dovidenia v pevnosti.
