Tentokrát to bolo prvýkrát trochu iné - vyskúšali sme letnú dovolenku v zimnom stredisku. Dovolenka sa zvyčajne začína už odchodom z domu. Tak to má byť, preto sme mali naplánovaných zopár zastávok na výbornej novej ceste R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Niekoľko neplánovaných zastávok sme mali aj na odbočkách z cesty R1.
Itinerár nám prikázal zájsť do Svätého Beňadika. Kláštor už poznáme, tak len malý pozdrav z krížovej chodby a požehnanie na ďalšiu cestu...
Druhá plánovaná zastávka bola na letisku Sliač. Lietadlá sme síce nevideli, dokonca ani kávičku sme si nedali, lebo bufetárka si kamsi odskočila. Čoskoro tam bude lietadiel dostatk, lebo 1. a 2. septembra sa tu uskutočnia Medzinárodné letecké dni 2012 Možno sa opäť stretneme.
Kúpele Sliač, tak ako ich zobrazovali na starých pohľadniciach. Nemohli sme vynechať ochutnávku liečivých prameňov a kúpeľný park. Poslednou zastávkou na ceste boli bryndzové halušky u Čiernej ovce pod Harmaneckou jaskyňou. Boli sme tam pred rokom a sľúbili sme, že sa tam opäť zastavíme. Halušky boli aj teraz výborné.
Hotel Tatran v Donovaloch nás vítal svojim nezameniteľným dizajnom. Slušné ubytovanie na 4 noci, príjemná recepčná, pekné výhľady na Maguru a Novú hoľu.
Najvyšší vrchol cesty, mojej Stredozeme na Donovaloch.
Na Donovaloch sa nájde množstvo rôznych architektonických štýlov. Aj taký hotel s reklamou na známy názov koly.
Druhý deň sme mali na programe okružnú cestu vlakom na trati: Banská Bystrica, cez Harmanec a Hornú Štubňu do Turčianskych Teplíc. Spiatočná cesta viedla cez Bartošovu Lehôtku, Hronskú Dúbravu, Zvolen a späť do Banskej Bystrice.
Tato vyzeral náš železničný cestovný poriadok, aby sme všetko stíhali. Rozsutec 2 je zrýchlený vlak, ktorý z Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc nikde na trati nestojí. Leda, že by bola na semafore červená... Rýchly a pohodlný spoj.
Ktosi počítal aj tunely na trase, ja som to rýchlo vzdal. V úseku medzi Hornou Štubňou a Hronskou Dúbravou sú ešte koľajnice spájané starou metódou s medzerami, čo parádne počuť vo vlaku ako za starých dobrých čias.
Celkový počet prevádzkovaných tunelov na tratiach ŽSR je 75 (z tohto je 68 tunelov jednokoľajných a 7 dvojkoľajných) v celkovej stavebnej dĺžke takmer 43,5 km. Trať s najväčším počtom tunelov je trať Banská Bystrica – Diviaky (Turč. Teplice) s 22 tunelmi v celkovej dĺžke 12,21 km.
V Turčianskych Tepliciach sme neobjavili nič nové, len prebiehajúce kultúrne leto. Galéria Mikuláša Galandu bola v čase nášho záujmu zatvorená, takže ostal len park a posedenie pri turčianskej zmrzline.
Banská Bystrica bola aj v tých horúčavách vo výbornej forme. V jednej z vonkajších terás sme sa naobedovali.
Ďalší deň sme venovali Malinovému Brdu, teda výstupu lanovkou pod Malinô Brdo. Až na vrchol premáva lanovka len v zimnej sezóne. (Tak tu sa teda hovorí: Ty Brďo!)
Hneď po výjazde z dolnej stanice lanovky nás volá na návštevu pekná Bešeňová. My však ideme stále a nezadržateľne hore k Maline...
Sme na lanovkovom vrchole, neďaleko hotela Malina (hotel je vľavo a nie je ho vidieť). V Maline robia perfektný čaj.
Po kopcoch sa preháňalo niekoľko odvážnych cyklistov a dokonca aj zopár kolobežkárov. Peší turista na chodníku musí byť opatrný.
Od Maliny sme sa dali zostupom do Vlkolínca. Stretli sme iba zopár peších turistov.
Štrková cesta dolu do Vlkolínca dala zabrať aj tomuto odvážlivcovi. Nebyť navádzačov, niektoré úseky by ťažko zdolal sám, hoci je to dolu kopcom a auto je vhodné do terénu.
Vlkolínec, toľkokrát opísaný a odfotený... V horúčave nášho dňa dobre padlo posedenie na terase pod konármi stromu a dobrá kávička.
Vraciame sa do Ružomberka. Mimochodom, v Ružomberku som už dávno nebol, preto ma prekvapilo pekne upravené centrum mesta s pešou zónou.
Neďaleko Ružomberka sú známe kúpele Lúčky. Tak sme sa išli osviežiť k tejto prírodnej sprche, teraz pekne upravenej ako miestne kúpalisko.
Posledný deň pobytu na Donovaloch patril "výstupu" na Novú hoľu, vrch Zvolen a Malý Zvolen. Na hoľu si môžete vybrať sedačku, alebo kabínku. Z vrchu dolu môže byť len kabínka. Zrejme z bezpečnostných dôvodov.
Mali sme šťastie, na Zvolene bol čulý ruch, schádzali sa tam lietavci s RC modelmi pre lietanie na svahu. Na tomto kopci sa lieta dosť často, zvyčajne tam vanú priaznivé vetry.
Bola tam pekná zmes modelov aj zopár historických lietajúcich makiet. Dnes je už úplnou samozrejmosťou diaľkové ovládanie rádiom. Ideálny let je, keď sa nakoniec model vráti k nohe pilota. Niektorí majú svoje modely pre istotu vybavené aj záložnou vrtuľkou na elektropohon, aby sa model v žiadnom prípade nestratil a trafil do stanoveného cieľa k pilotovi.
Vetrone štartujú ručne a "nožne". Na temeni kopca musí štartér včas zabrzdiť.
Prechádzka zo Zvolena na Malý Zvolen nám pripravila pekné divadlo. Medvede sme nestretli... Je to celkom nenáročná túra, ak to porovnám s výstupom z Vlkolínca k Maline.
Nad údolím sa vznášalo množstvo paraglidistov. Niektorí si hoveli pekne v sedačke, iní predvázdzali adrenalínové kúsky.
Štartuje a vzlieta ďalší.
Poslednú večeru na Donovaloch nám spestroval najlepší priateľ človeka (majiteľa reštaurácie).
Na spiatočnej ceste do Bratislavy sme mali len dve oddychovky. Jedna bola v kaštieli vo Svätom Antone a druhá stravovacia bola v Alexandrovom dvore, v Sýpke u Ľudvíka (odbočka z R1 na Báb).
Záverečný spomienkový pohľad na lavičku zo Svätého Antona... Kéž lavičko, kéž bys promluvila. Sympatická je predvídavosť výrobcu lavičky, len neviem kde si budú zamilovaní vyrývať monogram...
