Narýchlo som spustil magnetofón a zapísal som si tú nádheru. Pre neznalých, magnetofón, to je (bolo) zariadenie na záznam zvuku v dobách, keď ešte neexistovali mobily, ani zvukový formát MP3. Prvý magnetofón bol predstavený už v roku 1899 dánskym inžinierom Valdemar Poulsenom (wikipedia). Vtedy som ešte nebol na svete, aby bolo jasné. Prvý prakticky použiteľný páskový magnetofón firmy AEG bol predvedený v Nemecku v roku 1935, ani vtedy som tu ešte nebol.
My sme si kúpili náš prvý "cievkový" magnetofón Tesla B5 cca v roku 1970 a v prípade potreby ho možno stále spustiť, je plne funkčný, aj keď som na ňom porobil rôzne mechanické aj elektrické úpravy (vylepšenia...). Skrátka a dobre, mám na páske Vojtecha Mihálika ako v Seredi spieva Seredskú. Novšiu verziu tejto seredskej piesne možno nájsť na youtube.
Všeličo sa odvtedy zmenilo, ale Sereď je stále jedným z vrcholov trojuholníka (nie je to manželský, ani bermudský trojuholník), lebo Galanta a Šaľa sú okresnými mestami a Seredi sa okres neušiel. To nevadí, aj tak majú pekný kaštieľ (no, pekný je silné slovo, ale zatiaľ sa drží a stojí). V meste je aj historické múzeum a múzeum holokaustu. Ešte zopár iných vecí treba v Seredi vidieť, spoznať jej históriu (šampusáreň, pečiváreň, bývalú niklovku) a potom sa prejsť parkom popri Váhu až k Hornej Čepeni.
Sereďský pamätník v parku pred kaštieľom.
Národná kultúrna pamiatka v ideálnej podobe.
Hlavný portál kaštieľa.
Jediná, čiastočne obnovená časť.
Staré stromy zažili kus histórie.
Od kaštieľa vychádzame na turistiku popri Váhu k Hornému Čepeňu.
V Seredi sa orientačné body na cyklotrase označujú ako "špic".
Špicom nášho putovania v Seredi bol kaprový rybník "Štrkovisko Koleno".
Zaujímavá značka na trase...
... ukázalo sa, že to nie je to, ale akési vysoké číslo.
Po hrádzi sme sa pohodlne vrátili späť. Sereď nás vítala s úsmevom:
