To bolo v roku 2008, teda už celkom dávno, ale takýchto lodičiek je na trase medzi Maltou a Gozom stále dosť. Tentokrát sme na modrú lagúnu len zaspomínali. Našim cieľom bola zmiznutá (potopená) turistická atrakcia "Azure Window", teda azúrové okno. Je to neuveriteľné, ale celý pilier ohromného okna sa potopil tak, že z neho nič neprečnieva nad hladinu.
To nešťastie sa stalo údajne o pol tretej ráno a bol tam neďaleko v tom čase jediný rybár na lodičke a ani on to nevidel, len začul akýsi zvuk a okno už nebolo. Miesto pri Azure Window bolo vždy obľúbeným miestom pre potápačov a i teraz je ich tam dosť. Geológovia stále upozorňujú, ze ani spadnutá časť nie je stabilná a i zhora ešte môže niečo odpadnúť.
Gozo má tiež veľa krásnych miest a pamiatok, či už sú to pieskové pláže, príjemné prostredie zálivov alebo historické aj prehistorické pamiatky. A pochopiteľne aj kostoly. Poďme teda k zatvorenému azúrovému oknu...
Takto sme videli azúrové okno 1. októbra 2008.
Takéto torzo je tam teraz...
Cesty na Malte (toto je ešte z Malty, ale na Goze je to podobné) sú zvláštnou kapitolou. Našinec na mieste spolujazdca po pár dňoch vytriezvie z volantu na opačnej strane, ale najťažšie sa zvyká na kruhové križovatky. Musím však aj pochváliť, majú aj rýchlostné cesty. Niekde si šoféri dovolia dokonca až 90 km/hod. To je ale dosť zriedkavá možnosť a dá sa to len na hlavných cestách. Inou zvláštnosťou sú vedľajšie a miestne cesty "japonského typu", teda ako sa u nás hovorí "sama-jama". Zdá sa, že sa im vodiči celkom odovzdane nevyhýbajú a autá trpia. Často sa však výtlkom a iným priehlbinám na ceste vyhnúť nedá bez rizika kolízie s inými autami.
Maltania dbajú na pohodlie turistov, na tomto mieste pri pieskovej pláži "Golden Bay Beach" stál hotel, ale sa im nepáčil, tak ho zbúrali a postavili tento nový komplex.
Sme opäť pri azúrovom okne. Cez tento tunel (Dwejra Inland Sea) sa možno preplaviť malou lodičkou na otvorené more, kedysi až pod azúrové okno. Vnútri jaskyne možno obdivovať nádherné a pestré farby mora.
Kedysi boli časy, keď sa dalo vystúpiť na vrchol okna a turisti tam chodili, aj keď to už bolo zakázané.
Odchádzame od "okna" a nechávame turistov čakajúcich na jeho vynorenie. Ďalšou zastávkou je Bazilika národnej svätyne Panny Márie z Ta Pinu.
Bazilika Ta Pinu pri pohľade z malého parkoviska pod krížovou cestou.
Prvá zastávka krížovej cesty.
Novinkou baziliky je nanovo upravené nádvorie s panoramatickými mozaikami pripomínajúce výjavy z Biblie na spôsob ikon.
Žena, ktorá počula hlas Panny Márie... Bazilika Ta Pinu je postavená na mieste staršej kaplnky venovanej Nanebovzatiu Panny Márie z roku 1545. Podľa legendy, na tom mieste počula mladá žena hlas, ktorý ju vyzýval, aby povedala trikrát "Ave Maria" počas troch dní. Žena sa s tou správou zverila zbožnému mladému mužovi, ktorý vraj na tom istom počul tiež podobný hlas. Jeho matka sa potom zázračne vyliečila. Čoskoro sa to rozšírilo medzi ľuďmi ako zázrak.
Zbožný mladý muž, ktorý tiež počul hlas...
Je čas obeda a slnko páli. Odchádzame z Ta Pinu posedieť si pri obede v chládku v zálive Xlendi.
Xlendi je veľmi príjemné rybárske mestečko. Pri každej návšteve Goza tu v zálive obedujeme.
...
Tentokrát sme "kávičkovali na druhej strane ostrova, severne od Viktórie, v Marsalforne.
Marsalforn bol kedysi hlavným morským prístavom ostrova. Je tu veľa hotelov reštaurácií a barov.
Pohoda v Marsalforne...
Vo Victórii sme sa nezastavili, ani pri skalnom megalitickom chráme Ggantija. Ešte ich máme v pamäti (a vo foto-archíve). Trajektom sme sa previezli späť na Maltu.
Posledné kotviace lano a sme na mori.
Stretávame naše dvojča. Trajekty sú "symetrické" - na jednej strane sa vchádza a na druhej vychádza.
Stretávame výletné lode.
I malé (motorizované) plachetničky.
Odnášame si spomienky na príjemný deň s gozitánskymi zvláštnosťami.
...
Nabudúce: zvláštne podzemné múzeum Casa Rocca Piccola vo Vallette a večerná atmosféra okolo hotela Hilton v Paceville.
