Predovšetkým je to článok sestry Hermany o sestričkovskom výlete na hrad, ktorý je veľmi pekným ľudským príbehom s fotografiami. Druhou inšpiráciou je počasie, ktoré je veľmi podobne daždivé ako to, ktoré pred polrokom viselo nad hradom Plaveč.
Plavečský hrad som prvýkrát videl v decembri 1962, snežilo a bola tuhá zima -17°C. Čakal som pod hradom na autobus v chatrnom vojenskom oblečení a skoro mi uši odmrzli. Druhýkrát som videl Plaveč na jar 1963, keď som bol pozvaný na oslavu dňa učiteľov na miestnej Základnej škole. Bolo to krátko po veľkej vode, keď rieka Poprad odniesla jediný most, ktorý spájal cestu a hrad s dedinou. V krátkom čase namiesto starého dreveného mosta položili vojaci pontónový most cez rieku (alebo zmontovali dočasný oceľový?).
Minuloročná návšteva hradu a školy bola vlastne spomienkovým aktom. V škole sa medzitým vymenil celý učiteľský zbor a viacerí pedagógovia dopísali svoju životnú úlohu.. Toľko na úvod do deja nášho vlaňajšieho výletu na hrad Plaveč v niekoľkých fotografických záberoch...Hrad v umeleckom stvárnení, reprodukcia obrazu zo Základnej školy v Plavči..
Súčasný vzhľad ruiny z takmer rovnakej výšky ako hradný kopec (549 m)..
Cestu na hrad sme si spestrili, napriek dažďu, pohľadom do polí - smer osamelá krava..
Pohľad na centrum obce Plaveč s kostolom..
Výstup k hradu, obvyklý prvý záber, hradná bašta. V roku 1715, po stavovskom povstaní mali hrad zbúrať, ale vtedajšiemu majiteľovi Jurajovi Paločaiovi sa podarilo pomocou vína a zlata presvedčiť úradníkov, že to nie je hrad, ale obytný kaštieľ... Korupcia, nič nové pod slnkom... (Hrady a zámky na Slovensku, AB ART press).
Detail veže..
Hradný vrchol s výkričníkom..
Iná zostava ruín..
Pohľad z hradu na cestu, rieku Poprad a časť obce..
Dokument k poveternostnej situácii..
Duch hradu má svoju tvár..
Iný poetický doklad o počasí..
Na krátku vzdialenosť je všetko krajšie aj v daždi..
...
