Napriek všetkým meteorologickým varovaniam, bolo v sobotu vo Zvolene počasie ako na zvláštnu slnečnú objednávku, ideálne na neskorý jesenný výlet. Túru sme začali pri Zimnom štadióne, od rozcestníka Pod Haputkou (284 m).
Chodník bol spočiatku mokrý a pomerne strmý. Obdivovali sme živú zeleň, ktorej sa v tom vlhku darí.
Na skalách, ktoré sú okolo trasy výstupu, sa darí machom. Farebne spestrujú jesenný les, ktorý sa z diaľky zdá byť fádny. V tomto čase sa rád sústreďujem na detaily.
Z mŕtveho dreva čerpajú svoje živiny rôzne sfarbené huby.
V lese sa nám dobre dýcha napriek slušnému stúpaniu. Panuje tu voľnosť priestoru nad kobercom z lístia. Všade vládne súlad, živé sa prispôsobuje neživému...
Vnímame oblohu, ktorá sľubuje pekný deň.
Na trase ku hradu sú dve skalné vyhliadky.
Zamrežovaná skala má zelenú čiapku. O tisíc rokov z tejto skaly možno bude "viklan", ako neďaleká Čertova skala nad Budčou.
Jesenný les naozaj dýcha voľnosťou. Nie sme tu sami, niekoľko rodinných turistických skupín využíva nádherné počasie k ceste na hrad.
Druhá vyhliadka je umiestnená v úchvatnej skalnej zostave.
Ponúka panorámu údolia Hrona skombinovanú so železnicou a diaľničnou križovatkou.
Na lokalitu archeologického výskumu dolného hradu nás nepustili. Pokračovali sme rovno na horný Pustý hrad.
Hradné schody sú istené kvalitným konopným lanom.
Veľa slov pri opisovaní Pustého hradu nie je treba. Je to nádherné miesto, otvorená plošina, perfektne udržiavaná. Zvolenčania môžu byť na tento hrad právom pyšní.
Zrkadlenie hradného zásobníka vody.
Výhľady z hradu nemajú chybu. Je povznášajúce, z tejto výšky (570 m) pozorovať svet. Doslova i v prenesenom význame slova "z nadhľadu", bez všedných starostí.
Jediné, čo môžem vyčítať Pustému hradu je to, že počas nášho pobytu som tam (asi) natrafil na geopatogénnu zónu, v ktorej sa mi automaticky prepol fotoaparát do monochromatického režimu... (V opačnom prípade je na vine moja nepozornosť...) Mojou chybou je, že nekontrolujem hneď každý záber. Na to zvyčajne nie je čas, preto mám tentokrát skoro celý hrad bez farieb... A tešil som sa, že na fotografiách vynikne krásna hôlna zeleň.
Nad hradom držia stráž naše MIG 29. Letia na pristátie v Sliači.
Na Veľkonočnom ostrove majú... ale aj my máme vo Zvolene svoje kamenné hlavy. Čakajú tu na "svojich" mimozemšťanov.
Celkom priliehavo som si tam hovoril, že premenujem Pustý hrad na Slnečný. Je to príjemné miesto, cesta i cieľ.
Aj keď všetky predpovede hovorili o daždivom víkende vo Zvolene, teória sa nenaplnila.
Z hradu sme zostupovali opačnou stranou, po modrej značke až k základnému táboru pri zimnom štadióne...
Drevený rytier, ktorý vyzerá ako zlatý a trochu sa podobá na anjela, ostáva na hradbách strážiť pokoj Pustého hradu s taseným mečom...
Spiatočnú cestu nám opäť spríjemňuje zelená farba. Aj v podobe motýľa...
