Bola to súčasť krátkeho pobytu na severe Slovenska, priktorom som dva dni strávil pobytom v nemocnici, preto záver nášho programu bol improvizovaný. Súľovskéskaly sme navštívili len tak „mimochodom“ cestou domov z Lietavy.
Pôvodne sme skalám chceli venovať viac času a naspiatočnej ceste sme sa chceli zastaviť na Trenčianskom hrade, aby sme si hozvečnili ešte kým sa rozpadne... Trenčiansky hrad však zatiaľ musí ostal stáť.
Trasa náučného chodníka Súľovskými skalami má prevýšenie iba290 m, niektoré úseky sú však dosť strmé a vyžadujú si dobré„obutie“. Prvou skalnou zaujímavosťou jeGotická brána. Aby ste sa dostalik výhľadu na ňu, treba trochu odbočiť do skál.
A takto vyzerá v detailnom pohľade:
Súľovské skaly sú územím s rozlohou 543 ha (ochrannépásmo 282 ha) a sú chránené od roku 1929.
Dnes majú štatút NPR (Národná prírodná rezervácia).
Na presne určených skalách, za stanovených podmienok jetu povolená horolezecká činnosť, ale aj bez lezenia sa dostanete k peknýmvyhliadkam.
Skaly sú tvorené tzv. Súľovským zlepencom, čo na povrchuvyzerá ako hrubý zvetraný betón.
Druhým zaujímavým bodom trasy je Súľovský hrad. Vznikolv 1. tretine 15. storočia a jeho hlavnou funkciou bolo strážiť blízkucestu. V roku 1550 hrad zničil požiar, ale hrad bol obnovenýv pôvodnom rozsahu. Ešte v roku 1730 bol hrad funkčný, ale veľké zemetraseniev roku 1763 hrad značne poškodilo a urýchlilo jeho rozpad. Na obrázku je vstup do horných priestorovhradu.
Na hrade sa nájde aj zopár takýchto zbytkov stavby, ale veľatoho nie je.
Na najvyššiu skalu hradného brala sa dá dostať cez úzkyotvor, ale stojí to za to, lebo zhora je nádherný výhľad do všetkých strán, naskaly, lesy a dedinky v údolí.
Mnohé skalné útvary majú svoje mená, a mnohé si môženávštevník pomenovať podľa vlastného videnia.
Koncom júna pri lesných cestách rozvoniavali rozkvitnuté kríky, doluvyzváňali malé zvončeky a na konci trasy pod hradom sa s nami lúčilazakvitnutá lúka.
