Najprv však bol náš Holíč... O meste Holíč išli už dávnejšie zaujímavé chýry, že tam majú zámok, ktorý stojí za to vidieť. Nedávno sa nám naskytla taká príležitosť a nenechali sme si ju ujsť. Kaštieľ v Holíči (raz sa spomína kaštieľ, inokedy zámok) je dominantou Holíča. Vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu. Do dnešnej podoby bol prestavaný po tom, čo ho získal roku 1736 František Lotrinský a to ho radí medzi cisárske sídla (wikipedia). Od roku 1963 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Nech je to ako to je, zámok, či kaštieľ stojí za to ho vidieť.
Most, ako, ako napríklad v Bátovciach (https://blog.sme.sk/blog/312/134746/016-2008_02_03.jpg)
Skoro ako zámok Versailles v Paríži.
Že to bol hrad (a je), o tom svedčí funkčná vodná priekopa.
Sezam sa otvorí kľúčom mladej sprievodkyne.
Interiér, skoro ako na bratislavskom hrade (pred rokom 1968).
Zámok na doske grafika.
Návrat do súčasnej reality, s nádejou na lepšie časy, bez komentára...
Na záver návštevy zámku sme zostúpili do pivnice:
Prechádzku mestom Holíč sme ukončili pri pravoslávnom chráme Počajevskej ikony Matky Božej a sv. Cyrila a Metoda:
Niektoré nehnuteľnosti sú na predaj...
V Hodoníne...
V Hodoníne sme hľadali predovšetkým tatíčka Masaryka. Našli sme, ale fotili sme len za jazdy autom.
Na inom námestí stojí pamätník decembrového štrajku v roku 1930.
Architektúra rôznych období a slúži dodnes, len náplne sa občas menia.
Na shledanou zas někdy jindy..
