Tak nejako som uvažoval, keď sme si šli po rokoch znovu pozrieť chránený areál Všivavec, pri Horných Orešanoch.
O chránenej lokalite Všivavec som písal a ukazoval obrázky v novembri 2009, tak už sa nemusím rozpisovať o podrobnostiach. Teraz som sa viac sústredil na detaily pri vodnej nádrži nad Hornými Orešanmi a v lokalite Majdán. Prešli sme okolo vodnej nádrže, potom celý Všivavec a znovu na Majdán. Na chate Majdán som už nevytiahol fotoaparát, lebo som sa tešil na dobrý obed.
Práve dnes som sa z internetu dozvedel aktualitu, že včera otvárali nový lesnícky náučný chodník, ktorý začína v lokalite Majdán. Tak som to teda zmeškal...

Kráčali sme okolo vodnej nádrže a prvý detail, ktorý mi padol do objektívu, bola táto zelená bylina. Zvyčajne bývajú moje prvé zábery v prírode také tréningové, aby som sa dostal do role fotografa.

Celkový záber na vodnú nádrž sa mi nezdal príliš atraktívny, radšej som fotil otužilca, ktorý sám skočil do vody na začiatku augusta. Ku cti mu slúži, že to urobil kvôli žene, ktorá ho čakala s uterákom na hrádzi.

Okolo nádrže radi relaxujú čistokrvní rybári.

Zelenina, ktorú nikto nesial.

Bacuľatá huba dostala nežnú spoločnosť.

Bledomodré reflektory vonkajšieho osvetlenia.

Pohľad cez vodu.

Nádrž sme obišli a okolo fabriky Chemolak sme sa vracali do Orešian. Cez riečku Parná bol postavený provizórny železný most, lebo starý most odniesla tohtoročná povodeň. Vedľa provizórneho je už rozpracovaný nový most, ktorý by mal byť v prevádzke do konca roka.
Chemická fabrika pod Majdánom, pri Horných Orešanoch vznikla v rokoch 1880-1883 a dal ju postaviť smolenický gróf Jozef Pállfy. Z bukového dreva v nej vyrábali octan vápenatý, kyselinu octovú a acetón. Vedľajším produktom bolo drevené uhlie.

V chránenom areáli Všivavec si opäť všímam letné detaily.

Huba značky "Q".

Motýľ je takmer povinné letné klišé.

Areálu Všivavec výškovo dominuje akási telekomunikačná veža.

Pod ňou malé vežičky.

A iné lákavé farebné kombinácie.

V skalách na Všivavci sa od našej poslednej návštevy veľa nezmenilo. Veď sú chránené. Hádam ani hľadači pokladov tu nič nenájdu.

Keď sme vyšli z areálu, zaujala nás neďaleká stavba. Až doma som sa dozvedel, že je to stavba budúceho kláštora benediktínok v Horných Orešanoch. Koleso dejín sa točí tak, ako sa mu zachce.
Ak ste medzičasom dostali chuť na Orešanské vínečko (horné, či dolné, to je jedno) skúste si k tomu zaspievať hoci aj tú: V Orešanském kostelíčku...
Možno od veci: Bhagavan Šrí Ramana Mahariši vraj povedal "Všetko, čo sa má stať, sa stane, nech by ste urobili všetko možné i nemožné, aby ste tomu zabránili." Alebo inak dodávam ja: Čo sa stalo, malo sa stať a čo sa nestalo, nemalo sa stať. :) Minulý čas je istota, nie budúcnosť.