Niet sa čo čudovať, lebo novogotický zámok Hohenschwangau dal skutočne postaviť otec Ludwiga II. Maximilian II. Z toho plynie, že Hohenschwangau je starší a pôvodný, s historickým pozadím. Už v 12. storočí bol na tom mieste postavený hrad, ktorý neskôr dobyl a zničil Napoleon. V roku 1837, na podnet Maximiliána II, bol Hohenschwangau obnovený.
Na jedinú panorámu sa zmestia oba zámky - vľavo je Neuschwanstein, vpravo Hohenschwangau.
Pohľad na Hohenschwangau z vyhliadky na ceste k zámku Neuschwanstein. Na druhom zábere (pod kurzorom) je tá pozícia na ceste, pri spätnom pohľade z Hohenschwangau.
Zámok Hohenschwangau je dodnes v súkromnom vlastníctve. Je prístupný verejnosti ako múzeum. Je možné navštíviť oba zámky aj na spoločnú vstupenku. Podobný záber, ale profesionálne "vyšperkovaný" nájdete v galérii zámku.
Z nádvoria.
Pod vežami.
Vzdialené končiare Álp tvoria príjemný prírodný rámec.
Ešte jeden pohľad na "synovský" zámok, v popredí vežička Hohenschwangau.
Na nádvorí zámku je aj niekoľko fontán s častým motívom podľa miestopisu, s labuťou.
...
Ale je tu aj fontána postavená na hlavách levov.
A leví chrlič na inom nádvorí.
Jedna z hradných brán. Vo vnútri hradu nie je dovolené fotografovanie, tak poslušne hlásim, že zvnútra nemám žiadne zábery.
Nad zámkom Neuschwanstein je vrch a na vrchu kríž. Tak nielen na slovenských kopcoch máme kríže...
Do zámku je to z centra len na skok, pešo po schodoch s kvetinovou výzdobou.
Oba zámky v Schwangau sa dajú zvládnuť pohodlne aj za poldeň, len musíte mať vstupy zorganizované tak, aby to spolu presne ladilo.
My sme zo Schwangau odchádzali za ďalším spoznávaním, do bízkeho mesta Füssen, vzdialenejšieho Innsbrucku a Wattens, s prezentačnou výstavou Swarovského kryštáľov. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v zimnom stredisku Garmisch. Aj o tom budú moje budúce fotoreportáže...
