Raz som tak prechádzal s rodinou cez Euroveu a v diaľke som ho zbadal, ako prichádza, aj s malou spoločnosťou Milan Lasica. Keďže som z dediny, snažil som sa slušne pozdraviť, na diaľku aspoň mávaním rukou. Bol som slušne odignorovaný, ale keby náhodou bol ochotný prehodiť niekoľko slov, iste by sa spýtal, že či sa poznáme. Povedal by som, že sa poznáme cez jednu známu. Na otázku, že ktorú (tá by iste nasledovala), by som povedal, že cez Bratislavu.
Teraz konečne musím vyjsť s pravdou von - pravda o Bratislave má mnoho rôznych podôb. Pred Vianocami má má vianočnú. Všetci, tu nablízku v Európe, máme pred Vianocami vianočnú podobu. Rovnakú, ale aj inú, svojskú. Bratislava mala prvýkrát tržnú podobu aj pod obrátenou pyramídou. Musel som to vidieť. Bol by som však radšej, keby tá tržnica bola hore na obrátenom vrchole pyramídy. Ten pohľad na mesto stadiaľ by bol na nezaplatenie. Len neviem, či by tam návštevníci nerušili vysielanie rozhlasu Slovenského rozhlasu. Alebo by boli rušené naše mobilné telefóny. Alebo sme boli ožiarení výkonnou elektronikou vysielača...
Pozývam vás teda len do spomienok na malú prechádzku večernou predvianočnou Bratislavou, aj pod pyramídu.
Tá malá kniha poézie v ruke milej predavačky pod Pyramídou bola v tej chvíli už moja.
A ako bolo vo Viedni?
Všetko najlepšie v novom roku 2015!
