Trolejbusom z Bulharskej ulice sme sa doviezli k SAV, odtiaľ ponad cestu na Hlbokú ulicu. Tá by sa mohla napísať aj s malým "h", ale je to aj pekná ulička. Sú tam staré vily a slušné stúpanie až ku kostolu Panny Márie Snežnej. Od kostola sme už pohodlne kráčali uličkami pod Slavínom až k pamätníku.
Križovatka pri SAV je pre chodcov kompletne vyriešená.
Prvé pohľady na Slavín ešte zápasia s reklamou.
Smerovanie na Kramáre a kedysi aj hlavná výpadovka na Brno. V pozadí je stále pozoruhodná televízna veža, ktorá patrí k panoráme Bratislavy.
Hlboká cesta bola kedysi známa svojim "Bielym domom". Dnes tam sídli ministerstvo zahraničných vecí.
Ihla pamätníka sa nám montuje do vzhľadu rôznych budov.
Kultúrna pamiatka, bývalý sirotinec z roku 1900. Autor projektu Ž. Melczer.
Krátka, ale hlboká Hlboká...
Rímsko-katolícky kostol Panny Márie Snežnej stojí na mieste pôvodnej barokovej kaplnky. Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1943-1948 podľa projektu kolektívu architektov ako železobetónová stavba. Dominantou kostola bola veža vysoká 50 m a na jej vrchole bol, v noci svietiaci, kríž. Na informačnej tabuli sa nepíše, prečo už kostol nemá vežu.
Strohá výzdoba okien. Počas našej návštevy bol kostol zamknutý.
Detail ukrižovaného zo súsošia za kostolom.
Kostol na Hlbokej je známy jaskyňou s nespočetnými ďakovnými tabuľkami za pomoc Panny Márie.
Socha Márie.
Oproti kostolu, pred vstupom do Horského parku, je tiež známa občerstvovacia stanica Funus.
Úzka ulička v tichej štvrti pod Slavínom v súčasnosti pôsobí ako stavenisko.
Vilka, či rodinný dom, žeriav zvládne všetko.
Nad lepším bývaním sa nám ukazuje osloboditeľský detail.
Sme takmer v cieli.
Nie je to taký namáhavý výstup ako na Kráľovú hoľu. Aj tie schody sú celkom pohodlné.
Toto je pohľad, ktorý je celkom fotogenický.
Stavebný ruch je cítiť aj v tesnej blízkosti pamätníka. Svedčí o tom provizórna panelová cesta.
Na Slavíne je to zväčša o dvojiciach. Sochy aj ľudia.
Monumentálna póza.
Pripomenutie jednej stavby z parížskej štvrte La Défense.
Na Slavíne sa treba rozhliadnuť po celom okolí 360°. Možno začať, už spomínanou vežou.
Panoráma veží...
Na obrátenú pyramídu sa už povedalo veľa, ale ja si myslím, že je to pozoruhodná stavba aj z estetického hľadiska, len to nakopenie troch rôznych štýlov je trochu zvláštne. NBS mohla stáť na inom mieste.
Iná bratislavská symbióza novodobej geometrie a mohutnosti. Výraz doby.
Nesmelý pohľad na hrad.
Z výšky stĺpa sa sledujú len hviezdy.
V kotolni Národnej rady ešte nekúria.
Pokojné podhradie a v pozadí UFO mostu SNP.
Takto sa staval most SNP.
Môj posledný pohľad zo Slavína patrí Dómu sv. Martina.
Večer sme venovali divadlu: Tanec medzi črepinami.
