Na jednej strane je to návrat do detských čias, keď sme letné prázdniny prebehali bosí v prachu, i v daždi. Aj teraz je príjemné, tak náhodou sa trochu poliať a stúpať do blata bosou nohou. Dnes nám dažďa nebolo dožičené, mraky sa najskôr zoskupili, vzápätí sa kamsi stratili.
Horúčavy najlepšie znášajú rajčiny. Plody stihli narásť a teplo im značne napomáha k dozrievaniu.
V prehriatej záhrade sa ťažko hľadajú fotogenické motívy. Zameral som sa na zátišia, toto je zátišie s vrecom od zemiakovej sadby...
Živé, jesenná odroda v kontrastnom svetle...
Žilkovanie listu červenej repy.
Budúca slivovica na zemi?
Motív vhodný ako hádanka. Rukavica to nie je...
Blíži sa záver, nastupujú kvety. Nie je ich veľa a už tiež nie sú práve najsviežejšie, zapadnuté prachom, čakajúce na zmenu. Rúra, 6/4"...
Karafiáty sú v nemilosti, ale to je iný príbeh. Tu sa pokúšajú hrať svoju poslednú estetickú rolu.
Ešte raz, kým zaujmú miesto vo váze.
Nedeľná chvíľa poézie... za včerajšok.
V horúcom lete, v záhrade najradšej chodím na boso. Po suchej vyprahnutej zemi, na chvíľu skropenej umelou závlahou. Ešte radšej by som sa, skoro ráno prešiel na boso po orosenej tráve.
Existuje ešte niečo také, ako rosa?
