To som si nemohol nechať ujsť, aj tak som každý deň v Trnave, tak som dnes zakotvil na vernisáži výstavy. Ako som sa tak prechádzal pomedzi vystavené fotografie a bolo ich 473, odrazu vidím pred sebou presnú podobu Veroniky Bahnovej z jej fotografie na blogu. V tom momente sa usmiala aj ona a už sme sa poznali.
Veronika mala neuveriteľnú spoločnosť - dve ďalšie osoby z blogu.sme... Také malé improvizované blogostretko s počtom účastníkov 4.
Mesto Trnava je osobnosť, ktorú nie je možné ignorovať, tak musím začať najprv o nej. Nerád sa pchám s autom tesne k objektu, do ktorého idem, som predsa aj chodec, tak som zaparkoval za niekoľkým Trnavskými rohmi a dal som sa na 15 minútovú prechádzku v strašnej zime cez sídlisko a hradby, okolo dvojvežového kostola do Západoslovenského múzea.
Nebolo to len tak z rozmaru, chcel som si cestou urobiť zopár záberovna neznámu Trnavu, na vynovenú vežu
-
Na práve vynovovanú druhú vežu. V Trnave som asi nikdy nebol ďalej akona pešej zóne, raz v múzeu a dvakrát na futbalovom štadióne, kde som si vypočultoľko vybraných slov ako nikde inde. Poďme na vernisáž...
-
Veronika Bahnová s priateľkou z diskusií.sme... -
Jedna z vystavovaných fotografií Veroniky pôsobí sugestívne svojou zrkadlovou symetriou...-
Záhadná autorka z nášho miniatúrneho trnavského stretnutia... Namiesto mena uvádzam cestu na jej blog -
Na vernisáži bola výborná nálada, bolo tam veľa ľudí s podobnými záujmami-
... -
K tvorivým prvkom vo fotografii patrí aj pohybová neostrosť... toto samozrejme nie je ten prípad, napriek tomu mi bolo ľúto tento záber neukázať... Vo mne automaticky vyvoláva predstavu: Veronika v akcii...-
Niektorí autori boli ocenení viackrát... - O podrobnostiach z odborného hľadiska píše predseda poroty Mgr. Fero Tomík.-
Niekoľko cien putovalo aj do Piešťan...-
Improvizovaný autorský portrét...-
Opúšťam Západoslovenské múzeum spolu so zapadajúcim slnkom unikám za Trnavskú hradbu do reálneho sveta-
Na sídlisko -
Ešte raz sa obzriem späť...-
Dnes naposledy...-
