Zaujímavé čítanie o tom, že veci, ktoré sa nám dejú, sú náhodné, ale niekedy nám niekto tie náhody pripravuje cielene a my môžeme pátrať, čo je za tým... Príbeh cudzinca začína v celkom normálnej a pokojnej rodine Catherine a Róberta s takmer dospelým synom Nicholasom. Zároveň prebieha paralelný príbeh inej, podobnej manželskej dvojice so synom v inom čase. Tie dve rodiny sa nakoniec stretnú v súčasnosti. To je v zásade dejová línia tohto napínavého príbehu.
Zaujímavé je povolanie hlavných postáv - učiteľ a investigatívna novinárka. Obe povolania môžu zapôsobiť ako bumerang. Obe, takmer perfektné rodiny nakoniec dospejú ku svojmu zlyhaniu vo výchove a to je poučné. Čitateľ musí pri tejto knihe prechádzať cez meniace sa pocity. Najprv je to odpor, až znechutenie z konania postáv, potom nepochopiteľné váhanie a súcit. Nakoniec prichádza nenávisť v tej najhroznejšej podobe dneška - cez virtuálny internetový svet.
Je sympatické, ako sa dôchodca učí zaobchádzať s počítačom, no zároveň ho zneužije v odpornej podobe na hranici zákona, morálne ďaleko za ňou. Toto všetko je majstrovsky opísané, až do konečného zúčtovania. Dramatická stavba literárneho diela má svoje, takmer nemenné pravidlá, podľa ktorých je poslednou fázou tvorby konečné usporiadanie vecí, záverečné upokojenie, normalizácia, spočítanie ziskov a strát zúčastnených, vrátane akejsi spoločenskej spravodlivosti.
Dúfam, že som veľa neprezradil z príbehu v knihe. Pravdu povediac, nečakal som, že ma jej dej až tak zaujme a že vzbudí toľko emócií, ale stalo sa tak, až som musel pár dní počkať s napísaním svojich dojmov, aby neboli príliš čerstvé.
Z mojich poznámok "na okraj" vyberám:
- Keď sa spomínaný učiteľ na dôchodku dostal k svojmu prvému počítaču (dej sa odohráva v roku 2013), bol nadšený, že mu počítač daroval slobodu, o akej sa mu ani nesnívalo. Predtým nevedel, že mu niečo také chýba. Hneď sa s ním vybral na cestu do nekonečného vesmíru.
- Niečo z druhého konca spektra - okolo stola sedela skupina mládeže a na prvý pohľad všetko vyzeralo normálne, až na to, že sa nezhovárali. Nepozerali na seba. Všetky oči sklopené, prilepené k telefónom.
- Poznámka staršieho k "statusovaniu" na sociálnych sieťach - dnešným mladým to dodáva pocit vlastnej dôležitosti.
- Nakoniec ešte posledný vzdych z úst Catherine - Kristepane, čo sme to za rodičia.
Aj z týchto ukážok je jasné, že kniha je o našej horúcej súčasnosti (2013). V príbehu nechýba bezohľadné narábanie s polopravdami, domnienkami a cielený psychický nátlak. Čitateľ si vydýchne až pri tom "záverečnom" uprataní vzťahov medzi účinkujúcimi postavami.
Kto chce vedieť viac, prečíta si knihu, alebo aj iné názory čitateľov, napríklad na sieťovke, alebo tu...
---
Renée Knightová, Cudzinec, podobnosť čisto nenáhodná, Ikar 2016. Preložila Zdenka Buntová.
(CR56)
