Zanechala prácu advokátky v Nemecku, odcestovala na dva roky do Kanady, aby sa zdokonalila v angličtine. Ďalšie etapy svojho života sa rozhodla venovať prírode, najmä pobytom v prírodných rezerváciách, hlavne v severnej Amerike pri sledovaní života vlkov, medveďov, kojotov (tie má najradšej) a iných obyvateľov prírodného prostredia.
Toľko stručný životopis nemeckej spisovateľky Elli H. Radingerovej, s ktorou som virtuálne strávil predvianočný čas. Túlať sa s ňou v divočine Yellowstone National Park, alebo v iných prírodných parkoch Ameriky nie je to isté, ako túlať sa s ruksakom v Tatranskom národnom parku, ale keď človek musí sedieť doma, je to tiež zaujímavé.
Nielen Yellowstone, ale aj Grand Canyon, kde zostupovala do hĺbky 1600 m (a potom aj späť) je dobré spoznať aspoň z rozprávania znalca prírody a tým Elli H. Radingerová je. Ku každej lokalite, ktorú navštívila, je pripojených aj niekoľko fotografií, lebo ako správny turista, aj Elli chodila s fotoaparátom.
V národných parkoch robila aj turistického sprievodcu pre menšie (odvážne) skupinky záujemcov o prírodné zvláštnosti, aj pri pozorovaní vlkov, či inej zveri pre vedecké ciele. Dalo by sa povedať, že táto kniha "Dar divočiny" je tak trochu aj cestopisom, ale tak trochu aj "ženským" románom, aj keď vôbec nie v tom zaužívanom poňatí, ale tým ako sa autorka vyznáva zo svojich vzťahov k prírode ako takej, ale aj konkrétne k viacerým druhom zvierat, ktoré si obľúbila.
Niektoré pasáže knihy sú zvláštne zaujímavé, napríklad, vstupná inštruktáž pre turistov, ktorí vstupujú do Yellowstone s podrobným výkladom, ako sa v prírode treba šetrne "vyprázdňovať". Človek sa niekedy musí aj také všedné veci naučiť... Miesto toaletného papiera použiť to, čo je okolo, napríklad aj šišku... Pred ktorým zvieraťom treba vyliezť na strom a pred ktorým nie.
Viete prečo majú byť v lesnej chatke tri stoličky? Jedna pre samotu, dve pre priateľstvo a tri pre spoločnosť. V záverečných kapitolách sa zamýšľa nad našou ľudskou rozmaznanosťou, ako plytváme časom a prostriedkami na veci, bez ktorých by sme hádam aj lepšie žili svoj život. Tie jej zamyslenia sú vedené aj sebakriticky, lebo si uvedomuje, že príliš často lietala na vzdialené miesta. Lietanie je podľa nej to najhoršie, čo človek ako jedinec môže spôsobovať klíme.
Internet a počítače, bez určenia poradia, tiež zaradila medzi aktivity s neblahými následkami. Internet podľa nej vyprodukuje asi toľko CO2 ako celosvetová letecká doprava a to je povážlivé (Mea culpa, mea maxima culpa).
Napriek téme o prírode, na prvý pohľad nedramatickej, je táto kniha príťažlivá svojim rozprávačským štýlom a aj tým, že zasvätene opisuje krásy prírodných zvláštností Ameriky, ktoré v rámci šetrenia životného prostredia (...) mnohí z nás nikdy neuvidia na vlastné oči.
Elli H. Radingerová, Dar Divočiny (Sloboda, pokoj, odvaha, vďačnosť. Ako príroda dáva každému to, čo potrebuje), Ikar 2022
