Šialená
Príbeh "Šialená" je pre obyčajného človeka (ako som ja) príbehom ako z fantazijného sveta, kde sa žije tak, akoby len na skúšku a na prvý pokus. Autorka Lucia Sasková, ktorá už napísala štrnásť kníh, prináša v tomto adrenalínovom príbehu nevyslovené otázky, čo je spravodlivosť, čo dobro a čo je zlo? Na prvý pohľad je to skoro jasné. Dvaja, svojim spôsobom diametrálne odlišní ľudia, malí podvodníci, sa napriek tomu spoja pre ešte väčšie podvody...
Čitateľ však musí vždy stáť na strane spravodlivosti, ale tu sú tie strany spravodlivosti trochu pomiešané. Aspoň na prvý pohľad. Za zmienku stojí aj zaujímavé striedanie kapitol v knihe. Jedna je ako JEJ rozprávanie o ŇOM, napríklad ako ho na prvýkrát vnímala "Vyzeral otrasne" a ON, keď ju videl prvýkrát, povedal, že "Bola zlá". A takto sa strieda rozprávanie tohto zvláštneho príbehu.
Rozprávačský štýl autorky je príjemný, miestami by som to nazval ako "ľudová reč". Z príbehu poviem len toľko, že sa to dotýka hlavne prostredia "mafiánskeho", tzv. vyššej spoločnosti domnelých "lepších" ľudí. V spoločenských stretnutiach tejto "smotánky" sa triezvy účastník cítil ako "medzi zvieratami"... Aktéri podvodu pritom museli ostať triezvi, ale vyzerať rovnako ako ostatní.
Spočiatku sa mi zdalo, že to budú príbehy ako kedysi v knihách od "Matkina", hlavne pri opise erotických scén a tie tam sú opisované farbisto. Takže aj to je môj dojem a názor na knihu "Šialená". A je naozaj šialená?
"Čo sa stane, ak si žena získa pozornosť muža tým, že sa správa ako šialená? Je krásna, bezočivá, výbušná a zákerná, má nejasnú minulosť a ešte nejasnejšiu budúcnosť a psychické traumy si lieči sebapoškodzovaním."
V prekvapivom závere sa to "trochu" objasní. Túto knihu som uprednostnil preto, že autorka je zo Slovenska a chcel som niečo ľahké, pútavé a nenáročné, čo sa dobre číta. Splnilo sa. Zdá sa, že máme dosť schopných a úspešných autorov...
(Lucia Sasková, Šialená, Ikar, a.s. 2025)
Ja, čo som nikdy nepoznala mužov
Kniha Jacqueline Harpman je z trocha iného súdka, ale istým spôsobom je to akýsi negatív predchádzajúceho príbehu od Lucie. Je to typ príbehu, ktorý by sa dal nazvať dystopiou, aj keď mi pôvodne pripomenul úspešný poľský film "Sexmisia". V tomto prípade vôbec nejde o humor, alebo nadsádzku, ale o smutný príbeh skupiny žien, ktoré sa ocitli v podzemí, ani nevediac prečo. Netušili, či sa nachádzajú na našej planéte, alebo niekde inde.
Vôbec nejde o fádny príbeh, aj keď naozaj, ťažko je z tých záhadných okolností vyprodukovať dej a napätie, darilo sa to, aj keď o mužoch sa píše len okrajovo na začiatku. Žena bez mena, ktorá vyrástla v podzemí a mužov videla len ako dozorcov spolu s 39 ďalšími ženami sa dostanú na povrch a putujú spolu za poznaním... Až po to posledné poznanie.
Moje predstavy z porovnávania so "Sexmisiou" sa nenaplnili, ale porovnanie s knihou Lucie Saskovej "Šialená" v oblasti napätia a čitateľskej "príjemnosti" napriek inej forme - dystopie, boli prekvapujúco podobné.
(Jacqueline Harpman, Ja, čo som nikdy nepoznala mužov, Ikar, a.s. 2025)
