Aby ľudia nečítali to, o čom píšem, lebo že nemám dobrý čitateľský vkus. Tá citácia asi nie je celkom presná, bolo to dávno.
Skutočne je pravda, že niekedy si vyberám zvláštne knihy, len tak zo zvedavosti, mením žánre aby bol môj (knižný) život pestrejší, inokedy idem do niečoho úplne neznámeho. Aj teraz sa mi to stalo s medveďmi (nie s Cibuľkou), presnejšie ide o osem druhov medveďov, na ktoré sa to písanie sústreďuje. Na svete stále žije osem druhov medveďov spolu s nami. Zaujalo ma, že vraj kedysi, veľmi dávno, medvede sme považovali za najbližších príbuzných ľudí.
Potom sme sa s nimi rozišli a evolučne sa nám stali najbližšie prasatá (moja nemiestna poznámka...).
Gloria Dickie začína tým, že sa presťahovala do mesta Boulder v Colorade a tam sa prvýkrát stretla s problematickými medveďmi (medveď čierny) . Mesto malo problémy s návštevami medveďov a ľudia sa ich báli. Tá podobnosť so Slovenskom je nápadná. Zabili tam potom aj takého tučného medveďa, ktorý vážil 267 kg a v žalúdku mu nenašli lesné plody, ale cestoviny, zemiaky, vajíčka, avokádo, papierové obrúsky, jablká, mäso a steaky ešte zabalené. Všetko z odpadkových kontajnerov. Ďalej píše o tom, ako to tamojší občania riešili. To už poznáme, skoro ako u nás. Stále si myslíme, že medvede patria do hlbokých lesov, ale oni idú za dostupnou potravou a myslia si niečo iné. Možno nás stále považujú za svojich najbližších príbuzných...
Skúsim vymenovať osem aktuálne žijúcich druhov medveďov:
Medveď hnedý, medveď čierny, panda veľká, medveď biely (ľadový).
Menej známe druhy sú:
medveď ušatý, medveď malajský, medveď pyskatý a medveď okuliarnatý.
Šiestim druhom medveďov hrozí vyhynutie. Autorka cestovala po svete za medveďmi, ale asi nemala zo sebou fotoaparát, lebo v knihe nie sú fotografie, len pekné charakterizujúce perokresby. Precestovala kvôli medveďom celý svet, konkrétne Južnú Ameriku, Áziu a Severnú Ameriku. Na Slovensku nebola (asi máme málo medveďov).
Niektoré medvede vraj požierajú hmyz, iné mäso aj ovocie a orechy (proste vegetariáni). Paradoxné je, že medvede hnedé môžu byť aj čierne a medvede čierne môžu byť hnedé. Tých zaujímavostí medzi medveďmi je podstate viac, ale to je, okrem popisu hľadania ôsmych druhov medveďov a cestovania za nimi, hlavnou náplňou knihy. V takomto druhu literatúry je samozrejmé uvádzať zdroje a poznámky k spomínaným faktom, tu sú obsiahle poznámky a vysvetlenie pojmov v záverečnej časti knihy.
Na záver by som sa vrátil k úvodnej poznámke, o mojich knižných smerovaniach. Po medveďoch ma čaká "Šialená" od Lucie Saskovej. Po množstve zahraničných autorov dobre padne niečo slovenské. Vraj už napísala 15 kníh. Šialená je zrejme najnovšia. Pozrite si tituly jej kníh a hneď budete vedieť, o čom Lucia píše. Ešte som len začal s čítaním, tak sa nechám v dobrom prekvapiť (budem informovať).
Mám aj ďalšie knižné resty, ktoré mi boli darované (v rodine): Sapiens, stručná história ľudstva (Yuval Noah Harari), už som sa k nej dostal, ale asi sa ešte vrátim. Ďalšia moja „zem neznáma” je kniha SILO (Hugh Howey). „Jedno z majstrovských diel dystopickej literatúry.“ napísal o ňom Daily Express. Hádam jej tajomstvá časom odkryjem. (Pôvodne sa dystopia označovala ako antiutópia.)
... dystopický román je taký, ktorý ponúka vízie znepokojujúcej budúcnosti. Tento literárny žáner, aj keď je špekulatívny, má často hlboké korene v spoločenskej, politickej a technologickej realite svojej doby, čo z neho robí varovné zrkadlo o nebezpečenstvách určitých ľudských trajektórií, ktoré sa nepozornosťou môžu stať pevnými. Príkladom tohto žánru by mohol byť aj román "1984" od Georgea Orwella...
Hovoriť o čitateľskom vkuse je ošemetné. Čítame to, čo nám je blízke, to čo nás zaujíma a o tom čo chceme „knižne” zažiť. Alebo niekedy príde kniha ako príležitosť. Je to len na vás a nenechajte sa nikým odradiť (ani negatívnou recenziou)... Príjemné zážitky pri Vašich knihách.
