V podtitulku knihy je napísané: "Stoicizmus pre vyrovnaný život" a to presne je snahou autorky priviesť čitateľa k praktickému zamysleniu sa nad zásadami stoickej filozofie. Mohlo by sa zdať, že akákoľvek filozofia je vzdialená od praktického života, ale autorka vysvetľuje princípy tejto filozofie na vlastných zážitkoch a na vlastnej snahe vyťažiť z toho čo najviac.
Pikantné je, že vlastne opisuje časť svojho životného príbehu, práve v období zvanom "covid19", ktoré im v Austrálii prinieslo veľmi podobné problémy a možno aj horšie, ako sme mali u nás. Napriek tomu jej rady pre životnú filozofiu nie sú jednoduchým poučovaním, ale sú to nevtieravé poučenia na príkladoch z vlastného života. Čitateľ sa musí rozhodnúť sám, čo mu je blízke.
Je to vážna téma spätá s realitou, ale knihu píše aj s pohľadom do histórie stoicizmu, s patričnou dávkou humoru a sebairónie. Číta sa to teda celkom príjemne, aj keď k niektorým častiam sa treba vrátiť pre lepšie pochopenie a porozumenie (moja skúsenosť). Priznám sa, že som ju nečítal ako detektívku, kde preletíte text a viete o čo ide, niekedy som si dával väčšiu prestávku, tak mi čítanie tejto knihy trvalo trochu dlhšie ako zvyčajne.
Pokúsim sa na niekoľkých príkladoch z knihy Brigid Delaney priblížiť podstatu stoickej filozofie, tak ako som to pochopil...
Stoici tvrdia, že by sme sa mali snažiť o dosiahnutie nálady a štandardné nastavenie bez rušivých podnetov, aby sme dosiahli stav pokoja, ktorý ale nie je šťastím, radosťou ani ničím podobným…
Tento stav sa nazýva ataraxia. Môže sa nám rúcať celý svet, ale naša rovnováha nie je narušená.
Stoici mali jasno aj v otázke smrti, vedeli, že každý deň zomierajú. Strachu zo smrti unikali tým, že si bežne uvedomovali jej prítomnosť. Z toho vzniklo aj známe: “Memento mori” (Pamätaj na smrť). Uvedomovali si, že život je krátky a verili, že posmrtný život neexistuje.
(Zdá sa, že nič na svete nie je zadarmo, všetky "zisky" je treba niečím zaplatiť.)
Historicky sa kniha opiera o stoikov z obdobia známeho ako rímsky stoicizmus: Seneca, Epiktétos a Marckus Aurélius. Títo stoici sa tešili zo života, milovali druhých a boli súčasťou spoločenstiev.
Seneca o šťastí napísal: “Nešťastie najviac dolieha na tých, ktorí neočakávajú nič iné ako šťastie.”
Epiktétos napísal aj takú jednoduchú pravdu: “Niektoré veci máme pod kontrolou, niektoré nie”
Stoici sa tým riadili. Všetky tieto veci sú v knihe podrobne popísané a zdôvodnené. Hlavná zásada, vhodná pre praktický život je: "... nevzrušovať sa nad vecami, ktoré nemôžeme ovplyvniť."
Podľa výkladu stoikov môžeme ovplyvňovať len 3 veci:
1. Náš charakter.
2. Naše reakcie (a v niektorých prípadoch aj naše činy, ale nie ich dopady).
3. To, ako sa správame k druhým.
Najdôležitejší je náš charakter, aj keď sa to možno dnes príliš nenosí, ale podľa stoickej filozofie je to tak…
Toto bola len malá exkurzia do múdrostí tejto knihy. Je ich tam oveľa viac a každý, kto ju vezme do rúk (s trpezlivosťou) nebude sklamaný.
. - .
Brigid Delaney, Prečo sa netreba báť (Stoicizmus pre vyrovnaný život), IKAR, a.s. 2024
