Pred zákrutou na konci obce Nebojsa, na okraji cesty stojí nádherný bažant. Chce prebehnúť na druhú stranu cesty. Nechoď, počkaj - hovorím si s nohou pripravenou na brzde. A on čaká až do chvíle keď je auto od neho na dva metre a vtedy vyletí. Tesne nad strechou... On mal dnes šťastie a predviedol úspešný adrenalínový výkon. Hádam to robia naschvál, ešte ma napadne.
V zákrute na ceste ďalší bažant, ktorý už lietať nebude. Jeho posledný let skončil s rozmliaždenou hlavou. Nad ním sa vypínal pyšný dravec sokol myšiar s pazúrmi zarytými do jeho mŕtveho tela. Inštinktívne som pozrel do zrkadiel a vybočil do ľavého pruhu, aby som ho neprešiel ešte raz, aj sokola s korisťou, ktorej sa nechce vzdať. Nevadilo mu, že som prefičal okolo neho len tak, na meter vzdialený.
Z rádia znejú tóny česko-slovenského dueta " Zvonky štěstí" náladovka presne k tomu čo nás dnes čaká. Tachometer rýchlo hltá kilometre do Bratislavy. Bezproblémové priblíženie k Pyramíde a jednoduché zaparkovanie pod ozrutou NBS, presne podľa predpokladov - 20 minút pred začiatkom koncertu.
Organ je môj srdcový nástroj, pred pár dňami som náhodne zachytil oznam z rozhlasu a neodolal som. Slovenský organista Peter Sochuľák (nepočul som ešte o ňom), len v minulom roku absolvoval VŠMU v Bratislave v triede profesora Ivana Sokola, ale už má za sebou množstvo úspešných vystúpení doma i v zahraničí.
Očakávanie dokonalého zážitku teda bolo namieste. Jeho účinkovanie v Banskobystrickom chráme Sv. Františka Xaverského robí pre mňa jeho osobu ešte zaujímavejšou. V tom chráme som už organovú hudbu počul v minulom roku v podaní Ľuboša Ihringa.
Nie som hudobný odborník, ale hudba má v mojom živote dôležité miesto. Preto len náznak neopísateľných dojmov z organového koncertu. Tie, ktoré predsa ostali po tom zvláštnom opojení z organovej hudby v podaní Petra Sochuľáka...
Pri počúvaní hudby z kráľovského nástroja ma napadali rôzne prirovnania. Myslel som na vlastný život, na ľudí a svet. Myslel som a cítil cez tóny, súzvuky a melódie organovej hudby velikánov. Cez ruky a nohy interpreta som cítil súlad s pocitmi skladateľov:
François Couperin
Johann Sebastian Bach
Felix Mendelssohn- Bartholdy
Petr Eben
Couperin bol hravý, Bach pre mňa novoobjavený - takú nádhernú fúgu H-mol som ešte nepočul. Už viem, kde skladatelia popu hľadajú inšpiráciu. Mendelssohn kontrastný k Bachovi a nakoniec český hororový Jób - Túžba po smrti, Naplnenie života - pochmúrne, ale pekné.
Neopísateľná nádhera, keď tóny píšťal zmĺknu, napätie poľaví a sálou ešte chvíľu počuť ozvenu............ a potom ticho! Niekoľko sekúnd... a potlesk interpretovi.
Odporúčam. 5. 3. Imrich Szabó, 26. 3. Michael Gailit, 23. 4. Ferdinand Klinda ... Pod Pyramídou.
