Ženy, áno, sú hlavnými postavami v príbehu o vražde jedného muža (... o jednom zlom mužovi). Tam kde sú ženy, sú aj manželstvá, a tiež ženy, ktoré žijú na "voľnej nohe". Dej sa odohráva v Amerike, preto sú okolnosti o niečo odlišné od nášho kultúrneho prostredia, to sa rozumie. Základom príbehu je svadba kamarátky zo školských čias, hostina je veľkolepá, lebo svadba má trvať celý týždeň v luxusnom hoteli. Popri svadbe sa ukazujú aj štrbiny a nezhody vo vzťahoch a nakoniec tá vražda.
V tejto súvislosti sa treba zastaviť nad formou románu, lebo nie je klasická. Je akousi detektívnou "soľou", či "korením" príbehu. Nie je to však vôbec presolené a len tak jemne korenené. Koniec koncov, dôležitejšie ako smrť jedného muža, je v príbehu vykreslenie osudov nešťastných (šťastných) žien, ktoré si zle (dobre) vybrali z mužského portfólia. O samotnej knihe sa viac dozviete na stránkach predajcov napríklad tu...
Rád čítam tie krátke anotácie ku knihám, často ma však odradia od čítania danej knihy, ale aj to je pozitívne... V tomto prípade som si knihu vybral podľa toho popisu, lebo je dostatočne záhadný na detektívku a tie mám rád. Dúfam, že môj názor neodradí možných čitateľov. Pre ilustráciu uvediem ešte zopár voľných (ne)vinných citácií z knihy (ženské dialógy majú svoje čaro):
"Vytiahla hriešne drahý mobil, zatvárila sa, že ho vie používať, a odkráčala do tichého rohu v hale."
"Zvláštne, ako sa jej vonkajšie vrásky vôbec nehodili k mladosti, ktorú cítila vnútri." ... "Jej duša bola jednoducho úplne inde než starnúce telo." ... "Láska nebola nikdy predtým taká vyčerpávajúca."
"Vyzeráš tak úžasne a ja sa cítim ako stará škatuľa. Neuveriteľné, že sme v rovnakom veku."
"Prišla som o panenstvo až v dvadsiatich troch rokoch, tuším si ma predbehla o celých osem."
Aby sme si mohli vychutnať krásu slova v prekladanej literatúre, musí sa prekladu ujať dobrý prekladateľ. V tomto prípade, si myslím, že Martina Šturcelová zvládla preklad bravúrne. Príjemnú zábavu s knihou...
Gina Lamanna, (Ne)vinné ženy, Ikar, 2020
p.s.
Keď sme u žien, priznávam sa aj k náročnejšiemu čítaniu, ktoré ma čaká a to zase o ženách, tentokrát o "malých" ženách - Louisa May Alcottová, Malé ženy. Prekvapila ma moja žena, že už videla film natočený podľa tejto knihy... Ja som ho našťastie nevidel, tak sa môžem zahĺbiť v mnohých chvíľkach, lebo má 598 strán.
