Hlava plná denných udalostí, ale najprv myslím na to, akobude vyzerať článok do blogu, výber fotografií a hotový mix šupnúť na operátor. Potom nasleduje správa pre rodinku – oveľa stručnejšia, doplnená odkazomna blog. Dnes o skúsenostiach z Bratislavy.
Skúsenosť prvá – nebyť dôchodcov,možno by sa veľa lekárov neuživilo.
Bratislava bola dnes mojim škaredým dňom v zmyslepočasia skoro februárového. Prvá naša zastávka s manželkou bola v poliklinike naTehelnej ul. Dlhá chodba s viacerými ambulanciami štátnymi i neštátnymina jednej strane, na druhej strane okná a niekoľko skupín pohodlnýchsedadiel.
V sedadlách takmer dve desiatky pacientov v dôchodcovskom veku (odhadom). Iba jedna mladá výnimka,s ktorou som hneď ako manželku zavolal lekár nadviazal rozhovor o počasía potom o typických témach rozhovorov, aké sa vedú v čakárniu lekára. O chorobách, o tom, ako ľudia radi rozprávajúa málokto chce počúvať.
K rozhovoru sa pridala aj staršia pani so svojimiťažkosťami, ktoré ju sprevádzajú od mladosti ako dôsledok nezdravého pracovnéhoprostredia – niekoľkoročná práca v prievane. Chodí s dvomi francúzskymibarlami, ale optimizmus jej stále nechýba.
Ľudia v čakárni sa striedali v pravidelných intervaloch, lebo v tejto poliklinike lekári objednávajúpacientov a potom ich presne v dohodnutom čase aj vyšetria.
Skúsenosť druhá – človeka musíšvidieť najmenej z dvoch strán, aby si ho poznal.
Odpoludnia som mal dohodnuté stretnutie so skutočným živýmblogérom. Odteraz už viem, že spoty do blogov nepíšu iba počítačové automaty. BohušM. Rosinský mi to potvrdil. Prebrali sme zopár aktuálnych otázok okolo blogovania na SME i všeobecnea čosi o sebe a o iných len trošku...
Je zaujímavé stretnúť človeka, ktorého poznáte len podľaslov, štýlu i obsahu jeho poézie, prózy a podľa maličkej fotky,ktorá má v sebe kus záhadnosti. Pridáte si k tomu živú reč, jej akusticképarametre živý vzhľad a možno ste stretli iného človeka...
Skúsenosť tretia - NOTABENE a blog.sme...
V nemocnici som si kúpil časopis NOTABENE a somrád, že som to urobil. Uvidel som ďalšieho blogéra zo SME Jozefa Červeňa z tejdruhej, doteraz mne neznámej strany pohľadom novinára. V časopise je o ňoma o druhom kňazovi Emanuelovi Čuríkovi obsiahly článok o ichpôsobení v „Luníkove“. Teší ma, že somsi to prečítal, spoznal som ďalšieho blogéra z druhej strany.
Záver môjho popisu dňa by mohol patriť počasiu, no dnes boloo ničom.
Na diaľnici v jemnom daždi za občasného kmitania stieračov a občasnej spŕšky z iných áut v rádiu upozorňovali vodičov naúseky s dopravnými nehodami.
Aj Bratislave.
Znelo to ako varovanie.
Myslieť za seba i za iných, dodržiavaťodstup a predvídať.
