Ubytoval sa vpodnikovej ubytovni. Do izby sa zmestil tak akurát malý stolík, dve postelea dve skrine. V tom roku prišla tuhá zima veľmi skoro a teploty kleslipod -17°C. Dolinou prefukoval severák a kto si neskryl uši, mohol o neľahko prísť. Adam sa ponáhľal "domov" z práce s čiapkou stiahnutou cez uši, ale aj tak cítil na nich mrazivé štípanie. Cestou si nakúpil potravinyna večeru, ktoré ako zvyčajne skonzumoval hneď po príchode na ubytovňu apotom sa bál, že večer bude hladný a že pôjde hladný aj spať.
V to popoludnie niekto zaklopal na dvere Adamovej izby. Bolto starší pán, celkom slušného vzhľadu, v obleku s kravatou a čistou košeľou. Poprosil Adama, či by si uneho nemohol nechať kufor, že si ide vybaviť ubytovanie do fabriky, kdenastupuje do práce. Adam súhlasil a návštevník odišiel. Bolo už dosťneskoro večer, keď neznámy muž opäť zaklopal a posťažoval sa, že vofabrike nič nevybavil, že to chce skúsiť na druhý deň, či by na tej voľnejposteli nemohol prespať.
Adamovi sa to vonkoncom nepozdávalo, ale keď neznámy naliehala prosil, že sa nemá kam uchýliť v tej zime, tak nakoniec súhlasil. Niečo mu však našepkávalo, aby bol opatrný.Na stolíku vedľa jeho postele bol stále zapnutý varič s rozpálenou špirálou, lebo kúrenie v budove nestačilo... Bolrozhodnutý v prípade potreby použiť varič ako zbraň. Snažil sa nezaspať,udržiaval sa v polospánku a sledoval situáciu v izbe.
Okolo polnoci začul zo susednej postele nejaké zvuky. Najprv tomu nerozumel, no potom sa opakovane ozvalo: "Ja ťa zabijem, ja ťa zabijem...", pričom sa neznámy na posteli posadil. To už bolo priveľa. Adam bol na smrť vystrašený. Ale kto by nebol? Rozhodol sa konať. Rozsvietil stolnú lampu, vstal z postele a rýchlo pristúpil k mužovi, sediacemu na posteli s neprítomným pohľadom a mávajúcim okolo seba rukou, v ktorej zvieral dosť veľký vreckový nôž.
- Dajte mi ten nôž, ráno vám ho vrátim - skúsil najprv po dobrom, sám prekvapený svojou odvahou a odhodlaním. Muž napodiv krotko, bez slova protestu a poslušne ako malé dieťa položil nôž na stôl. Adam ho vzal a vrátil sa späť do postele. Jeho návštevník si tiež ľahol, ako by sa nič nestalo.
Bolo to veľmizvláštne. Adam bol rád, že to tak dopadlo, ale nechcel si anipredstaviť, čo by sa stalo, keby mu ten nôž nechcel dať. Do rána už oka nezažmúril. Neznámy muž na susednejposteli od tej chvíle až do rána spal pokojne, spánkom spravodlivých a ráno bez akýchkoľvekproblémov vstal, poďakoval za nocľah a odišiel aj s kufrom. Adam si vydýchol, aj mu zabudol vrátiť nôž...
Na druhý deň, v práci rozpovedal svoj nočný príbehkolegom a tí mu na to, či nevie, že polícia hľadá nejakéhonebezpečného blázna, ktorý včera ušiel z neďalekej psychiatrickejliečebne. Až vtedy sa Adamovi podlomili kolená lebo si uvedomil, že tánoc mohla byť aj jeho posledná.
Cestou z práce sa zastavil na polícii, kde si celý príbehzapísali ako svedeckú výpoveď o tom, ako Adam spal s nebezpečnýmbláznom. Adamovi ostal vreckový nožík, ako pripomienka strašidelnej noci a celoživotné poučenie:
Neverte na prvý pohľad dôveryhodnevyzerajúcim osobám...
