Ľudový lekár a jeho sestra

Vopred musím upozorniť, že sa nejedná o nejaký rodinný podnik, ale o závodného lekára a jeho zdravotnú sestru. A ja hrám štatistu so zdravotnými problémami... V tých rokoch bolo málo študovaných lekárov, tak sa robilo nejaké zrýchlené štúdium, aby sa situácia v zdravotníctve riešila. Takýmto rýchleným lekárom sa vtedy hovorilo "ľudoví lekári".

Aj v našej závodnej ambulancii ordinoval ľudový lekár. Ak vám poviem, ako sa vtedy ordinovalo, možno mi ani neuveríte. Sestra zavolala do ordinácie 5 - 6 ľudí naraz, postavili sme sa do radu a lekár pred nami ako generál na vojenskej prehliadke sa každého pýtal, čo mu je.

Často aj preventívne každému strčili pod pazuchy teplomer, aby to bolo objektívne, ak sa niekto sťažoval na zvýšenú teplotu. A pacienti tam pekne kolektívne vyznávali svoje hriechy... teda bolesti a choroby.

Najčastejšou medicínou bol acylpyrín a penicilín. Raz, po nejakom opakovanom probléme keď penicilín nezaberal, si doktor vzal do ruky príručku a dlho v nej listoval. Nakoniec víťazoslávne skonštatoval, že mi predpíše veľmi drahý liek, aby som si to vážil, lebo jedno balenie stálo asi 60 korún.

Keby to bol povedal priamo príslušným bacilom či mikróbom, možno by sa boli hneď vzdali a nemusel som užívať taký drahý liek. Na chvíľu mi to pomohlo, ale po čase, keď som opäť navštívil nášho lekára, tak len bezradne rozhodil rukami, vraj aby som išiel na dva týždne k moru a bude po probléme. Hm, dobrá rada nad zlato! A kde vziať na to a nekradnúť... Hneď dve porekadlá mi prišli na rozum.

V krátkosti ešte zhrniem riešenie tohto problému... Nevyhol som sa malej kozmetickej operácii v nemocnici, kam ma pán doktor poslal namiesto Juhoslávie. Po nejakom čase sa opäť objavil ten istý problém a môj závodný lekár už nemal odvahu ma s tým poslať opäť do nemocnice, tak sa rozhodol, že to zoperuje sám.

Bola to operácia, samozrejme bez narkózy, bez lokálnej anestézie, namiesto toho dal príkaz sestre, aby si na mňa sadla, nech sa nemykám... Doktor potom skalpelom operoval, operoval až skalpel odložil. Ešte tam niečo zbadal, čo musí ísť von, tak si pýtal ďalší skalpel.
- Už nemáme sterilný skalpel, odpovedala sestra.
- Tak to urobím škrabákom.
Pamätám si tie slová celkom presne. Potom nejakým tupým predmetom (dúfal som, že sterilným) prečisťoval ranu.

Neviem prečo, ale to bol jeho posledný zákrok na mojom tele, všetky pomery sa upravili a už nikdy ma nikto neposielal k moru. K moru som vždy musel chodiť len a len za svoje a tak je to dodnes. Bohužiaľ, také liečenie žiadna poisťovňa neprepláca ani dnes.

_{Pred pár rokmi som sa stretol so sestrou, ktorá na mne "sedela". Na operáciu si spomenula. Srdečne pozdravujem.}

Nabudúce: Danová