Záhrada - porýľovať záhradu – úloha sa prekladá na ďalší týždeň a bolo by dobré, keby pred tým dobre popršalo, lebo zem je dosť vysušená.
Auto – pripravilo mi scenár nepríjemností, ktoré som musel dva dni riešiť. Vybrali sme sa na nedeľný výlet a keď som chcel auto „zobudiť“, dvere sa neodomkli! Na alarm nereagovalo, všade podozrivé ticho. Otvoril som dvere kľúčom a potvrdilo sa, že auto je úplne bez elektriny. Na batérii bolo niečo viac ako 2 V a bolo jasné, že je zle.
V prvom rade bolo treba objaviť príčinu. Keď som pripojil batériu na nabíjačku, slabo zasvietila kontrolka pravých smeroviek. Povyberal som všetky poistky a kontrolka svietila ďalej... Bolo jasné, že chyba je v alarme, kde maličké relé spína pri aktivácii smerové svetlá. Ak ostane kontakt „visieť“ zopnutý, tak obrysové svetlá namiesto zablikania svietia trvale (to som si asi pri odchode z garáže pred dvomi dňami nevšimol) a to stačilo na vybitie batérie až do dna.
Na toto som pravdaže prišiel až po telefonickej konzultácii s dvomi odborníkmi na elektriku v aute. Keď som už mal teóriu poruchy, stačilo nájsť tú skrinku, prečistiť kontakty, alebo tie svetlá odpojiť. Ľahko sa to povie, ťažšie realizuje. Ale netrvalo to viac ako dve hodiny (a samozrejme nový akumulátor za cca 2 tis. Sk) a všetko opäť funguje ako má.
Pýtate sa, prečo som s tým nešiel do servisu? Chcel som, ale začalo to v nedeľu večer a v pondelok som v pláne cestu do Bratislavy. A okrem toho, elektrina je moje hobby a som odchovaný na starej Škodovke, u ktorej bola zásada „dorob a urob si sám“ úplne samozrejmá. Keď som už prišiel na koreň veci, bola to len otázka času. Pri všetkých ostatných úkonoch s údržbou auta sa samozrejme zverujem do rúk odborného servisu. Aj s prípravou na STK.
Zbytok týždňa sa tiež dosť odlišoval od iných. Dvakrát som cestoval do Bratislavy, raz to dokonca bola pracovná cesta, lebo moje obdobie sladkého užívania predbežne skončilo a začínam opäť pracovať. Na fotografovanie (v mojom štýle) je stále menej príležitostí (ešte, že je archív...), tak budem mať náplň na krátke zimné dni a dlhé noci.
Moje blogovanie bolo v tomto rušnom týždni na vedľajšej koľaji. Blogy som čítal, možno viac ako inokedy, ale k vlastnému som sa dostal až teraz. K môjmu poslednému článku Stalo sa (44) som dostal jednu zaujímavú pripomienku – že som mal pripomenúť súvislosť čísla 44 so vzburou tzv. Drotárskeho regimentu na sklonku prvej svetovej vojny v Kragujevaci, tak dopĺňam...
Vzbura vypukla 2. júna 1918 večer po konflikte vojaka Martina Riljaka (1899-1918) z Hornej Maríkovej. Zapojili sa do nej skoro všetci vojaci určení na odchod na bojisko. Vzbúrenci sa zmocnili asi 500 pušiek, niekoľkých guľometov, prepadli železničnú stanicu, prerušili telefonické spojenie. Podarilo sa im zničiť štábne dokumenty a zoznamy mužstva, ale nepodarilo sa im dobyť muničný sklad. Veliteľ náhradného práporu pplk. Marx zorganizoval protiakciu, obsadil kasárne, vzbúrenci sa napokon pre nedostatok streliva vzdali.
Stanný súd z 81 obvinených odsúdil mnohých na dlhoročné tresty väzenia a 44 slovenských vojakov na trest smrti. Popravili ich zastrelením ešte v deň rozsudku 9. júna 1918. Vrátane Martina Riljaka a Viktora Kolibíka.
Poznámka: Na budúci týždeň by malo vyklíčiť ďalšie mango ( prvý pokus tu ), ktoré som zasadil pred viac ako mesiacom...
