Oberačka po sebechlebsky, to je pre milovníkov folklóru (dobrého burčiaku) niečo ako festival Pohoda.
Z hľadiska návštevnosti mi Stará Hora pripomenula aj letecké dni SIAF na Sliači. Bolo tu pripravené parkovisko s perfektnou dopravnou obsluhou, kde už okolo obeda bolo, odhadom najmenej tisíc osobných áut, plus nejaké autobusy a pri vstupe do osady sa čakalo v kilometrovej fronte. Až do neskorých odpoludňajších hodín stále prichádzali ďalší a príjazdová cesta bola stále zaplnená.
Druhou a treba povedať, že tou príjemnejšou stránkou podujatia bol kultúrny program s vystúpeniami viacerých folklórnych súborov. Spomeniem aspoň folklórny súbor Liptov, Sebechlebskí hudci a Zlaté husle so sólistami z Lúčnice. Pre nás, na polovicu Rusínsku rodinu, bol lákadlom súbor Rusín Čendeš Orchestra.
V závere večera, už bez nás, vystupovali rockové kapely Rock Reunion, Zoči voči, Inekafe a Gladiátor. Príjemným prekvapením bol veľký záujem mládeže na vystúpenia ľudových súborov. Večer si určite prišli na svoje najmä mladí. S tým počítali aj organizátori, lebo pred večernými vystúpeniami spevňovali bariéry pred pódiom.
Každá vínna pivnica na Starej Hore a bolo ich 56, bola otvorená s bohatou ponukou jedla. Na výber boli (dobré) klobásy, guláš z diviny, bryndzové halušky (výborné), až po pečenú kačku s lokšami a nakoniec aj výborné zákusky. Samozrejme burčiak a víno v tom najširšom sortimente z miestnych viníc. Zo svojho fotoaparátu teraz ponúkam pre potešenie aj "fotografický burčiak" v reportáži o našich zážitkoch na tradičnej oberačke po sebechlebsky.
Symboliku konca leta nám pripomenuli kytice z klasov obilia.
Farebnosť skončeného leta, ale aj pestré farby jesene chceli, okrem úsmevu, vyvolať tieto víly, čo vence nevili.
Svieža farebnosť roztrúsených klobás vyvolával celkom príjemné asociácie aj preto, lebo sa začínal čas obeda.
Ťažké bolo rozhodovanie, keď hneď vedľa sa v kotli varili a parili halušky, rozvoniavala bryndza.
Každý sud aj džbán lákali farbou a vôňou.
Babenky, ale aj ujovia, vystavovali na obdiv svoje sviatočné kroje.
Rodinná pivnica na každom kroku a za každou zákrutou niekoľko ďalších.
Vyšívané umenie na sviatočné chvíle.
Dnes fotí každý, ale profesionál sa pozná podľa "kanóna".
Zapamätajte si, ten junák vľavo je sokoliar, ale aj jediný Rusín (okrem mojej manželky) na oberačke v Sebechleboch.
Pri takýchto príležitostiach sa s radosťou a doslova vyťahujú aj archívne heligónky.
Sympatické harmonické duo.
Kuriozita pre "Dedinské dievčence" - mydlo z kozieho mlieka.
Niečo na pamiatku za 10 €.
Konečne sedíme v amfiteátri pred pódiom. Dievčence spievajú a prekárajú sa. Ani vám nepoviem z ktorého súboru sú. Určite si ich vyhľadáte na youtube.
Páni sa nehádajú, radšej si zatancujú s vínkom.
Spoločným znakom dnešných masových hudobných podujatí je vysoký akustický tlak, čo je niekedy aj na škodu. Zažiadalo sa nám teda trochu prírody. V Starej Hore o prírodu nie je núdza, vyšli sme si do hory, len tak trochu sa zohriať, aj keď deň to bol perfektný, výborný čas. Pod lesom bola improvizovaná jazdiareň pre deti.
Náš cieľ, biely kríž nad Starou Horou. Výstup trval skoro pol hodiny. V závere sú slušné, ale krátke stúpania. Dobre nám to padlo.
Od kríža vidieť preplnené parkovisko.
Diaľkový pohľad na Sebechleby s príjazdovou cestou na Starú Horu. Je 16 hodín a cesta je plná ďalšími návštevníkmi.
Vraciame sa do hľadiska, kde už sympatická moderátorka predstavuje Sebechlebských hudcov.
Sebechlebskí hudci začínajú.
Zlaté husle sprevádzali zlatý klinec programu - sólistov z Lúčnice. Tu nebudem rušiť, bolo to úžasne pekné, profesionálne dokonalé vystúpenie. Tanečnice z Lúčnice...
Ani tanečníci sa pri tých devách nedali zahanbiť.
A tu začína naša dnešná méta... Rusín ČENDEŠ Orchestra.
Spolu s orchestrom sme absolvovali aj prípravu orchestra, ladenie nástrojov a zvukovej techniky. Aj to bolo zaujímavé, ale trochu zdĺhavé...
Zuzana Holíková - cimbal, spev.
Zoskupenie mladých hudobníkov RUSÍN ČENDEŠ ORCHESTRA vzniklo v roku 2011. Tvoria ho študenti Konzervatória J.L.Bellu, Katedry hudobnej kultúry PF UMB(BB) a Technickej Univerzity (ZV). Hlavnou myšlienkou je interpretácia rusínskeho folklóru netradičným spôsobom, a preto vo svojej hudbe mladí muzikanti spájajú prvky ľudovej, klasickej a populárnej hudby, balkánskych rytmov či jazzových prvkov. (youtube)
Robo Bošeľa - bicie, perkusie.
Alžbeta Stračinová - husle, spev.
Peter Šipula - spev, husle (sokoliar...).
Jakub Stračina - kontrabas.
Vedľa pódia boli dve veľkoplošné obrazovky.
Bol to príjemný deň, dovidenia Stará Hora!
