Štyri pády, pád prvý

Prvý pád bicyklový - salto mortale...

Bolo to už pred desiatimi rokmi, náhlil som sa na bicykli zo záhrady.Na riadidlách som mal zavesenú veľkú plátenú tašku (pamiatka naolympiádu 1980 v Moskve) plnú zeleniny. Presne tak, ako sa to nemá.

Okolití susedia videli číslo ako vystrihnuté z cirkusovéhopredstavenia. Artista šliape do pedálov, naberá rýchlosť a keď jedostatočne veľká, malá nerovnosť terénu, taška podskočí a zapadne dootáčajúceho sa predného kolesa.

Koleso v tom momente ostáva stáť na mieste. Bicykel sa pohybuje ďalej,pretáča sa namiesto kolesa okolo jeho osi a nádherným oblúkom s nímletím aj ja. Mám najväčšiu zotrvačnú hmotu, preto letím dopredu ako prvý.

Vo vzduchu sa točím a chystám sa na dopad ako keď sa nacvičuje džudokotúľ. Dopadám cez pravé plece, kotúľam sa po chrbte a končím predbicyklom natiahnutý ako šnúra na žinenke v telocvični.

Okamžite vstávam, nikde nevidieť krv, ja som celý, žiadna bolesť,žiadne odreniny... Pozdravím najbližších susedov, ktorí majú zamrznutýúdiv na tvári, beriem bicykel, narovnávam otočené riadidlá a opäťsadám do sedla.

Prvý pád: Kto? Čo? Ja, bicykel a taška so zeleninou.

Následky - možno aj vďaka nácviku pádov počas ZVS v roku 1962, žiadne.
Fotodokumentácia, video - žiadne.
Poučenie - trvalé (minimálne do ďalšieho pádu...)



Nabudúce: druhý pád bicyklový s poctou...