Už dávno nie je pravdou, že rasista musí mať vyholenú hlavu, či na nohách čierne kanady a bomber bundu. 90 roky sa už dávno skončili a za ten čas sa nám rasizmus sofistikoval, inak povedané premyslene sa nám dostal do parlamentu, z inteligenizoval sa a presne cielenými prevrátenými úvahami zasahuje svoj cieľ...
Kotlebovci si uvedomili silu internetu a sociálnych sietí a vedia, že práve cez tieto siete oslovia čo najviac ľudí. Dnes disponujú s internetovými médiami ktoré majú veľmi silnú sledovanosť. Kultúrblog, Magazín1, či iné média cez ktoré môžu šíriť svoje demagógie. Sofistikované a premyslené myšlienky šíria prostredníctvom svojich médii a ľudia im veria. Kotlebovci veľmi dobre vedia, že naplno svoju intoleranciu a nenávisť cez svoje média šíriť nemôžu, a tak myšlienky fašizmu zaobalia do pekného obalu a ponúknu svojím poslucháčom a divákom ako sladkú dobrotu ktorá im samozrejme chutí...
Cez svoj kultúrblog hlásajú, že sú na strane zdravého rozumu a pod týmto heslom deformujú historické udalosti ale aj súčasne politické dianie doma a v zahraničí. Využívajú pritom nenávisť, predsudky, polopravdy či vymyslené fámy ktoré predkladajú ako overené fakta.
Stredné Slovensko sa rozdelilo na bašty nackov, akou je Ružomberok, okolie Bystrice a čiastočne aj okolie Žiliny, hlavne Kysuce a potom na územie katolibanu, to je hlavne Orava. Tam všade vládne mytus Andreja Hlinku, inak samolubeho popudliveho a zámožného otca niekoľkých nemanzelskych deti o ktoré sa vôbec nestaral.
Bratislava je zase čiastočne demokratická, liberálna ale je aj baštou kultu Tisa. Ak Slovensko sa raz a navždy nedokáže vysporiadať s fašizmom, tak raz ho určite budeme mať aj vo vláde... Kotlebovci sú ako tichá voda ktorá brehy myje a keď sa nepríjmu zákony ktoré obmedzia spoločenskú a politickú činnosť nie len Kotlebovcov, veď my tu máme viac podobných strán, tak nevidím dôvod prečo sa kladú vence na hroby padlých hrdinov ktorí bojovali proti fašizmu, keď my si ten fašizmus v našej spoločnosti tolerujeme a dávame mu priestor aby mohol ovplyvňovať viac a viac ľudí..
Jozef Kmeťo
