Európsky parlament je demokraticky zvolená inštitúcia, ktorá ročne schváli okolo 1 200 predpisov. Úprimne, ja neviem či je to veľa alebo málo. Vadí mi ale obsah, ktorý je veľakrát mimo reality. Dôvod som už pomenoval. Chýba kontakt s ľuďmi. Viete o nejakých prípadoch, kedy naši europoslanci diskutujú s ľudom o veciach EU? Dobrodruhovia, ktorí ich skúsili zastihnúť v kanceláriách nepochodili. Výsledok je potom taký, že sa v Bruseli rozhoduje o nás bez nás. Nie je to maličkosť. Práve naopak. Našich poslancov podľa všetkého nezaujímajú naše názory a otázky.
Čo to vlastne znamená hájiť naše záujmy v Bruseli? Ja od našich neočakávam, že sa budú biť iba za Slovensko. Nech riešia aj ostatnú časť únie. Ale očakávam, že sa budú biť hlavne za naše dobro. Ruku na srdce. Viete čo robil Eduard Kukan posledné roky? Čo tam robí pán Maňka alebo pán Zala? Snažím sa sledovať európsku situáciu, ale keď je tak málo informácií. Vieme čosi o pani Flašíkovej-Beňovej. Vieme to, že je najaktívnejšia spomedzi Slovákov. Niežeby riešila podstatné veci. Dokonca mám pocit, že sa zaujíma skôr o iné krajiny. Čím to je? Vážne témy sú veľkým sústom pre našich?
Nulový kontakt s občanmi môže byť dôsledkom toho, že nemajú čo preukázať? A radšej sa neukážu na verejnosti? Najviac sa nám ukazuje pán Šefčovič, pán premiér ho má iste v láske. Čo je škoda, posudzuje členstvo v EU iba z pohľadu výhod, ktoré sme vstupom do EU nadobudli. Chýba komplexný pohľad. Od koho by sme mali pýtať ten celistvý obraz? Naozaj mi nikto nenapadol. 24. mája budem voliť práve tých dvoch, od ktorých by som sa to mohol dozvedieť. Ktorí budú naozaj pracovať za naše dobro.
