Prierezom obidvoch skupín je Palko a Mikloško. Všetkých vymenovaných som už v minulosti volil a nikdy som svoju voľbu neoľutoval. Pri každej tejto voľbe mi prišlo ľúto, že musím voliť strany a nie osoby. Vždy som poctivo preštudoval volebné programy, názory a skutky kandidátov v minulosti. Som presvedčený, že tento spôsob je najlepší ako si zvoliť tých najlepších. To samozrejme neznamená, že môj názor je najlepší. Ale pre mňa vzhľadom na svoj vek, postoj, názory a skúsenosti je určite najlepší. Zdá sa, že aj v budúcnosti to bude tá istá línia. Dôležité je to teraz preto, lebo Rado Procházka ide čosi formovať. Ale nielen on. Jeho niekdajší kamarát Daniel Lipšic sa tiež formoval a stále formuje ako líder novej pravice. Aj keď tu pravica nie je najšťastnejším slovom. Čo majú títo dvaja spoločné? Napríklad pôsobenie v KDH. Stalo sa toto: Palko, Mikloško a Bauer si v istom momente uvedomili, že nie sú spokojní so smerovaním KDH, no nedá sa to zmeniť zvnútra. Tak odišli, vytvorili KDS a pomaly sa na nich zabudlo. Volali vtedy aj Lipšica, no on to odmietol. Vraj sa KDH ešte dá zmeniť zvnútra. Na neho sa nezabudlo a zdalo sa, že dobre urobil, keď tam ostal. Hlavne keď sa k nemu pridala Jana Žitňanská a Rado Procházka. Potom si aj Dano uvedomil, že to v KDH nemá zmysel. Všetky jeho ambície pozná iba on sám, no evidentné bolo, že väčšina KDH-kov s nimi nesúhlasí. Tak odišiel, vytvoril si Novu. Jana Žitňanská Danovu ponuku prijala, Rado odmietol. Rado napokon dopadol ako Dano, tiež ostal sám so svojimi ambíciami v pasívnej strane KDH. Stal sa solitérom, alfou. Väčšinu času kandidatúry vytrval v tomto rozpoložení. On je ale veľmi učenlivý a tak v záverečnej fáze kampane pôsobil pokornejšie a ľudskejšie. Aby mu už toľko nevyčítali to ego a nežiadali neustále pokoru.
Lipšic pôsobí trochu inak. Až takým solitérom ako Rado nebol. Zobral si k sebe Kollárovu skupinu, odídencov zo SAS. Bol som týmto rozhodnutím veľmi prekvapený a doteraz sa neviem rozhodnúť, či to bol od Dana dobrý krok. Procházka sa nespojil so Sulíkom, ale prijal jeho podporu po odstúpení Osukého. Každopádne Rado a Dano majú spoločné to, že záujem o nich prejavujú aj liberáli. Obidvaja sú aktivitou, vekom a vzdelaním atraktívni aj pre liberálne mestské vrstvy. Danovi spájanie konzervatívne a liberálne prúdy nepomohlo, Rada to len čaká a ak chce uspieť, musí to urobiť šikovnejšie.
Pomôcť by mu mohlo práve to, v čom sa od Dana odlišuje. Regióny ho vnímajú pozitívnejšie. Rado to v budúcnosti samozrejme využije. Tvrdí nasledovné: „Mám záujem o ľudí s praktickou komunálnou skúsenosťou, verím na skúsenosť a spätnú väzbu, ktorú richtári a richtárky dostávajú od ľudí." A už teraz má viacerých primátorov sympatizantov a aj starostov menších obcí. Nie je pre nich iba exkluzívny bratislavský politik ako Dano. Je to trochu nefér voči Danovi. Podľa mojej mienky si zaslúži rovnakú podporu. Danovi ublížilo trochu aj to, že médiá mu nedali veľmi priestor, čo on viackrát aj spomenul. Darmo, ľudia majú krátku pamäť. Zíde z očí, zíde z mysle. KDH má najstálejšiu voličskú základňu. Teraz nastáva posun a sklamaných voličov môže nový líder osloviť. Tu má aj Rado aj Dano podobnú pozíciu. Ide o to, ktorý z nich vie voličov skutočne presvedčiť, že je autentický kresťan. Radovi sa to darí zatiaľ viac. Ako som spomenul v predošlých článkoch, Rado ako jediný z kandidátov ukázal aj svoju manželku. Lipšic v prezentovaní svojej rodiny zaostáva. Naopak, bulvár píše o ňom ako nevernom manželovi.
Kedysi kamarátsky vzťah medzi Danom a Radom ochladol. Dano v prezidentských voľbách podporil Kisku. Rado sa sám vyjadruje takto: „Ak si v jeho strane s niekým dobre rozumiem, sú to Jana Žitňanská a Robert Žitňanský." Rado ale naďalej uznáva Dana ako dobrého a potrebného politika. Dano je zas ochotný s Radom rokovať. Asi to zatiaľ mnohí podceňujú, ale je to skvelá správa. Líderstvo týchto dvoch som už dávno ohlasoval, snáď som sa nemýlil. Prajem si, aby premiérom boli obaja. Vážení, ja som presvedčený, že počas ich kariéry aspoň jeden z nich bude premiérom. Bližšie k tomu má zatiaľ Rado. Budem s veľkým záujmom sledovať, ako sa to vyvinie.
