Môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že postkomunistické krajiny trpia mnohým vecami. Jednou z čŕt je neprajnosť. Ako keby nám to kolovalo v krvi. K tomuto záveru som došiel na základe porovnania mojich skúseností zo západu so skúsenosťami zo strednej Európy. Máme na Slovensku veľa humanitných odborov a absolventov. Napriek tomu tu nikto seriózne nerieši dopad komunistických, respektíve socialistických čias na krajinu. A potom sa len čudujeme, že prečo sa správame ako sa správame, prečo je Slovensko veľakrát smutné. Jednoducho stále nie sme vysporiadaní so svojou minulosťou. Na západe väčšinou sú a pekne sa to odráža aj na dobrosrdečnosti.
V piatok som sa vybral so svojou ženou pred Billu pri Štrkoveckom jazere v Bratislave a dve hodiny sme ponúkali narcisy. Zbierky Deň narcisov sme sa zúčastnili dobrovoľne. Za 120 minút sme rozdali 200 kusov. Viac sme ani nemali a tak nás naplnil príjemný pocit z dobre odvedenej práce. Naša pokladnica bola každou minútou ťažšia a ťažšia, no netrúfam si ani hrubo odhadnúť, koľko sme asi vyzbierali. Zaujali ma reakcie ľudí. Na moje prekvapenie nikto nespochybnil, či naozaj zbierame peniaze za Ligu proti rakovine. Mali sme totiž oranžové vesty s identifikačným číslom, oficiálnu pokladničku a letáčiky. V prípade nášho spochybnenia sme mali v taške pripravenú zmluvu, ktorá dokazuje, že sme sa dohodli s Ligou proti rakovine.
Mnohé reakcie boli príjemné a úprimné typu: „Už som si myslel(a), že vás dnes nestretnem," alebo "Samozrejme, že prispejem na dobrú vec." Po čase sme zmenili taktiku a oslovovali sme iba ľudí, ktorí prichádzali do obchodu. Mnohí nás stopli, že cestou von prispejú po tom, ako si rozmenia peniaze. Bolo veľmi príjemné sledovať, že pri odchode z obchodu tí ľudia prišli bez vyzvania a prispeli.
Jeden starší pán nám oznámil, že on teda neprispeje. Dôvodom malo byť rozkrádanie peňazí v rámci Ligy proti rakovine a zároveň nám pripomenul, že táto organizácia si na Brestovej ulici skupuje pozemky a domy (neďaleko nášho stanovišťa na Brestovej ulici je sídlo Ligy proti rakovine). Pri odchode nám povedal, že raz nás mladých ten internet zničí (ja som v tejto parafráze vynechal vulgarizmy). Okrem neho sa našli ďalší ľudia, ktorí reagovali spôsobom: "Iste, tých už len určite podporím." Dva blogy naspäť som popisoval argumenty kritikov Ligy proti rakovine, nechcem sa k tomu vracať. Spomínaní ľudia si zrejme myslia niečo podobné. A nepresvedčí ich ani to, že 26. februára tohto roku schválila vláda návrh zákona o verejných zbierkach. Pán Kaliňák očakáva, že pochybné organizácie viac "nebudú môcť zneužívať dobrosrdečnosť Slovákov." Naopak, štandardné majú byť v zbierkach ešte úspešnejšie.
Tak ako to je v skutočnosti? Sú Slováci dobrosrdeční? A organizácie zneužívajú túto dobrosrdečnosť? Ja si myslím, že napriek našej postkomunistickej minulosti mnohí z nás sú dobrosrdeční a mnohé organizácie dobre nakladajú s vyzbieranými peniazmi. Len ich treba trochu filtrovať. Neverím, že Liga proti rakovine je tunel. Verím, že tie peniaze sa používajú väčšinou zmysluplne.
