Mne je práve z Paríža veľmi smutno, veľmi som si ho obľúbil. S manželkou sme sa totiž na svadobnú cestu vybrali práve do Paríža. Mám rád francúzsky jazyk, architektúru, umenie, film, filozofiu aj históriu, mám rád mojich francúzskych kolegov. Zdielam s nimi veľký smútok. Veľmi dôležitým sú piliere francúzskej civilizácie alebo ak chcete, francúzskej kultúry. Sú tie isté, ako tie naše. Kresťanstvo, grécka demokracia a rímske právo. Keďže sa jedná práve o Francúzsko, musím spomenúť aj ďalšie hodnoty: slobodu, rovnosť, bratstvo.
O páchateľov sa postarali, je čas trúchliť a bilancovať. Okrem kresťanstva (viac ako 80 %) sa vo Francúzsku vykryštalizoval islam ako druhé najsilnejšie náboženstvo (viac ako 5 %). Medzi náboženstvami vznikali, vznikajú a budú vzniť nepokoje. Robiť si srandu z nejakého náboženstva nie je pekné, ani správne. Na druhej strane je tu sloboda prejavu. A kameň úrazu je práve nájsť spravodlivú hranicu medzi slobodami. V reálnom svete to podľa všetkého nikdy nedosiahneme, môžeme sa k tomu iba priblížiť. Treba sa k tomu približovať.
Slováci multikulturalizmus zažívajú vo väčšej miere iba na národnostnej úrovni. Francúzsko na druhej strane je perfektným príkladom multikulturalizmu na rasovej, etnickej, národnostnej aj náboženskej úrovni. Koexistencia rozličných kultúr na danom území bola vždy, ľudia majú v povahe putovať. Je to prirodzené. Ale existuje aj iná forma „multikulti.“ Cieľavedomá aktivita vytvárať multikultúrne prostredie. Pre veľkú časť Európy je to príznačné. Mnohí si určite myslia, že síce koncept, kedy si kultúry zaslúžia rovnaký rešpekt, je pekný, no v praxi to nefunguje. Zdá sa, že bez určitej miery integrácie spoločnosť nefunguje. Najpočetnejšia kultúra je vždy dominantná.
Pri pohľade na parížsku tragédiu som si uvedomil viaceré veci. Koexistencia rôznych kultúr nebude nikdy bez konfliktov. Otázka je, či dokážeme efektívne redukovať konflikty. Uvedomil som si, že Európa nie je liberálna. Ona sa na ňu iba hrá. Liberáli sa hrajú na liberálov a spôsobuje to problémy. Európsky pseudoliberalizmus sa javí arogantne, povýšenecky a prejavuje sa napríklad aj nepochopením moslimskej viery. Aj tento prístup je podľa mňa súčasť problému.
Parížsku tragédiu môžeme vnímať rôzne. Určite to má aj rozmer útoku na slobodu slova, rozmer barbarstva. Ale možno to má aj rozmer frustrácie. Bolo by tragické zneužiť toto konanie na odvetu proti moslimom. Myslím si, že väčšina moslimov sa nestotožňuje s páchateľmi. Myslím si, že aj im je jasné: Ak ma niekto urazí slovne alebo písomne, odplatím sa mu maximálne slovne alebo písomne. Ako si teda zodpovieme otázku príčiny tragédie?
Nedá sa vyhlásiť, že to spôsobil pseudoliberalizmus. Nebol to ani nepremyslený multikulturalizmus. Ba dokonca nebolo to ani moslimské vierovyznanie. Príčinou boli ľudia. Ľudia vedia byť konfliktní. A ako som písal, treba sa snažiť redukovať konflikty. Ako? Pre mňa je to už evidentné: Právo treba nadradiť nad kultúry. Treba sa na tom dohodnúť, inak budeme neustále zlyhávať a vytvárať konflikty.
