Bolo to 26. novembra 2018, netrpezlivo sme sledovali priebeh postupného približovania letovej konfigurácie sondy k Marsu, následne už dobre známych 7 minút strachu, kedy sonda vstúpila do atmosféry Marsu a prebehla asi jedna z najrizikovejších etáp každej povrchovej misie a následné pristátie. Potom sme dostali od InSight prvé dáta jej telemetrie a samozrejme jej prvý snímok z povrchu Marsu. S odkazom “som tu, som na Marse, hlásim sa z lokality Elysium Planitia”.
Odvtedy prešli viac ako štyri roky a misia sondy InSight sa blíži zrejme k svojmu záveru. Solárne panely sondy InSight sú už celé pokryté prachom a sonde už úplne dochádza energia. Momentálne dostávame zrejme posledné dáta a posledné snímky. Jeden z nich je nasledujúci:
Konce bývajú smutné, to je žiaľ pravda. Poviem vám, mnohí z komunity kolegov pracujúcich v planetárnom výskume, a to kdekoľvek na svete, by zrejme potvrdili že neraz v rôznych etapách misie vypadne aj nejaká tá slza z nejedného oka.
A nie je to len častým dojatím, keď prebehne úspešný štart nosnej rakety a sledujete ho v priamom prenose, alebo keď vypukne spontánna radosť pri pristátí na Marse, prípadne niekde na inom telese v Slnečnej sústave. Medzi tieto okamihy určite patrí aj tento, keď je zrejmé, že život sondy sa končí.
Áno, znie to možno divne, veď neraz sa stane, že človek pracujúci na robotickej misii precitne, aj nejaká slza sa v oku zaligoce a pritom si povie “sakra neplač, veď je to len robot”. Je to len robot. Na inej planéte, ale je to robot, ktorý dostal svoj robotický “život” vďaka neskutočnému nadšeniu obrovského množstva ľudí – a tým nemyslím len ľudí priamo pracujúcich v rámci danej misie, ale aj mnohých ľudí po celej planéte Zem.
Pretože obrovské množstvo ľudí takéto robotické misie podporuje – či už zdieľaním informácií, akýmkoľvek záujmom, štúdiom, prácou s dátami z misie, prípadne priamo na misii na diaľku zo svojej krajiny, alebo osobne.
Priznám sa, aj ja som jedným z ľudí, ktorým tak trochu príde smutno, ale uvedomujem si ten obrovský prínos, ktorý nám daná misia priniesla. Spomínam si na robotické sondy projektu MER (NASA Mars Exploration Rover) – Opportunity a Spirit, a to konkrétne na Opportunity. Táto sonda bola snáď moja najobľúbenejšia, jej misia trvala neskutočne dlho, prekonala asi všetky možné rekordy a jej “život” na Marse bol s tým mojím tu na Zemi naozaj dosť poprepletaný. A existencia Opportunity sa postupne končila v období, keď sa začala písať história sondy InSight.
Tieto roboty zostanú na Marse, nikto ich (zatiaľ) nevyzdvihne. Zostáva nám však veriť, že možno v budúcnosti ich budeme obdivovať niekde naživo, či už to budeme my, alebo naši potomkovia. Je však otázkou, že “kde”, pretože presun týchto neaktívnych robotov na Zem by bol maximálne neefektívny. Že by nejaké budúce “technické múzeum” niekde na Marse?
Osobne nie som zástancom osídlenia Marsu ľuďmi a takýmto víziám so súčasnými technológiami viacmenej zatiaľ neverím a môj názor v tomto smere je značne skeptický. A tiež mi je jasné, že pokiaľ bude jeden národ hlúpo posielať rakety do susednej krajiny, pričom zbytok sveta bude posielať rakety na iné planéty, tak akési “osídľovanie” inej planéty by prinieslo ďalšie neskutočné riziká, pretože veď viete – “ľudia”. Ale to je už iná téma.
Sonde InSight patrí za jej veľký prínos v oblasti skúmania Marsu obrovská vďaka. Taktiež všetkým ľuďom na pozadí, či už je to niekto priamo pracujúci na pozadí misie, ale aj každému človeku na Zemi, so záujmom o Mars a vesmír. Pretože bez záujmu a nadšenia by sa nič také ako robotické skúmanie iných planét nikdy nepodarilo.
InSight je robot, ale jedna z posledných správ tejto sondy zatiaľ znela “stay with me” – v preklade “zostaňte so mnou”. Odkaz pre všetkých, aby sme na výskum vesmíru a v tomto kontexte planéty Mars, určite nezanevreli.
Tip: Viac informácií o Marse, info o mne a výskume planét Slnečnej sústavy pomocou robotických sond, nájdete aj na mojom webe, kde som pripravil samostatnú rubriku v slovenčine.
