Na začiatok poviem, že drvivá väčšina vedcov, ale aj bežných ľudí (či už veriacich alebo neveriacich) nikdy nepochybovala o fyzickej Ježišovej existencii. Asi prvý kto vyslovil myšlienku o Ježišovej neexistencii bol pravdepodobne až francúzsky historik Constantin Francois Voney v roku 1791. Časom vznikla takzvaná mýtická škola, ktorá pokladala Ježiša za mýtus. Vždy to však bola iba nepatrná skupinka ľudí.
Keďže však stúpencom mýtu bol Fridrich Engels, jeden zo zakladateľov komunistickej ideológie, mýtická škola si získala veľkú popularitu medzi komunistami v bývalom Sovietskom zväze. A keďže sovietsky komunisti získali moc a kontrolovali všetko i vedu, bola teória mýtu dlhé desaťročia presadzovaná mocenskými prostriedkami aj v ostatných socialistických štátoch východného bloku, čiže aj u nás. Azda preto sa s teóriou mýtu, aj dve a pol desaťročia po páde komunizmu, stretávame na internetových diskusiách u nás.
Na ukážku mýtických názorov, budem citovať z knihy jednej komunistickej „vedkyne" - K. L. Voropajevová, Žil Kristus?, Bratislava 1960, 3. vydanie (vybral som ju aj preto, že jej vulgárne názory sa asi najviac blížia názorom niektorých internetových prispievateľov a diskutérov):
„Veda jasne dokázala, že Ježiš Kristus, ktorý vraj založil kresťanstvo, fakticky nikdy nejestvoval a že je vymyslenou osobnosťou"
„Ako sa ukazuje, všetci nekresťanskí spisovatelia prvého poldruha storočia nášho letopočtu nespomínajú Krista ani len slovom" (strana 22, neuveriteľné klamstvo „vedkyne")
„O reálnom jestvovaní Krista začali jeho nasledovníci hovoriť až sto rokov po jeho predpokladanom narodení" (str. 23)
„Veda na základe historickej a kritickej analýzy textu presne zistila, že evanjeliá neboli zostavené skôr ako v prvej štvrtine 2. storočia... čiže autori hovoria o faktoch, ktorých svedkami neboli" (str. 27)
„Veda tvrdí, že štyria evanjelisti sú vymyslené osoby, pretože niet nijakých dôkazov o ich historickom jestvovaní." (str. 27, ale niekto tie evanjelia predsa musel napísať?)
„Pozorné štúdium evanjelií ukazuje, že ich autori nepoznali ani zemepis, ani dejiny, mravy a zvyky obyvateľstva tejto krajiny nemali nijaké predstavy o rímskom a židovskom práve obdobia, o ktorom píšu" (str. 28, práve naopak - evanjelisti veľmi dobre poznajú a popisujú dobu, život, zvyky v Izraeli v prvej polovici 1. storočia!)
„Apoštol Pavol je takisto vymyslená bytosť ako štyria evanjelisti" (str. 52)
„Zo začiatku nekreslili Kristov zovňajšok v podobe človeka, ale v podobe zvieraťa. Prvé také kresby Krista v podobe ryby alebo baránka sa zjavujú v 2. storočí. Cez veľkonočné dni vodili živé jahňa, okrášlené kvetmi a stuhami, z cukru robievali figúry baránka a jedli ho na veľkonočnú večeru. Od 2. do 6. storočia trval veľký spor otcov cirkvi o zovňajšok Krista. Až koncom 7. storočia sa rozhodlo zobrazovať ho ako človeka" (str. 55, takýto analfabetizmus snáď ani nie je možný, jedná sa skôr o podlízavosť „vedkyne" voči analfabetickým chlebodarcom)
„Rozobrali sme tri základné momenty, z ktorých každý sám osebe je už presvedčivým dôkazom toho, že Ježiš Kristu nemohol jestvovať... Predpokladaný zakladateľ kresťanstva menom Ježiš Kristus v skutočnosti nikdy na zemi nežil" (str. 56)
Čo vôbec o takejto „vede" povedať? Hodia sa mi na ňu slová R. L. Bruckbergera: „Nikdy nebudeme dostatočne opatrní, keď ide o podvodné používanie slova „veda" a jej odnoží, ako sa to nehanebne robilo od začiatku 18. storočia. Niet tmárstva, fanatizmu, podvodu, alebo obyčajnej ľudskej hlúposti (od liekov proti otlakom až po nacistický rasizmus), ktoré by nejakým spôsobom nezamávali zástavou „vedy".
A pre zaujímavosť, čo si o sovietskej náboženskej „vede" mysleli samotní ateistickí vedci na Západe, ktorí našťastie neboli súčasťou Sovietskeho bloku a mohli tak slobodne premýšľať? Úsudok západnej vedy bol veľmi tvrdí. Dovolím si zacitovať časti predhovoru Ernesta de Martiho ku knihe „Náboženstvo v ZSSR" (išlo o zbierku štúdií sovietskych autorov, pričom veľká časť bola prevzatá z úradného textu „Veľkej sovietskej encyklopédie." Knihu vydal začiatkom 60. rokov 20. storočia taliansky vydavateľ Feltrininelli):
„Prvý dojem západného čitateľa je skutočný a opravdivý šok." „Ako dobývanie vesmíru svedčí o vysokom stupni technického pokroku, ktorý Sovietsky zväz dosiahol, tak zasa sovietske názory na počiatky kresťanstva sú prejavom nepopierateľného stupňa spiatočníctva.... V tejto oblasti sovietska kultúra dosahuje najhlbšiu preliačinu svojej rozmanitej krajiny."
„Preto človek demokratickej kultúry, vychodiac z veľkého rešpektu pred politickým a sociálnym experimentom, ktorý sa začal ,Októbrovou revolúciou‛, by sa rád dozvedel, ako bolo možné, že v Sovietskom zväze došlo v oblasti náboženských vied k takému radikálnemu nepochopeniu marxistickej metodológie."
„Západná kultúra nemôže udržiavať nijaký užitočný dialóg o jednotlivých výsledkoch náboženských vied v ZSSR. Nie preto, že vychádzajú z marxistickej metodológie, ale preto, že neuznávajú nijakú vedeckú metodológiu a pridŕžajú sa iba bojových výkrikov, výziev do útoku a priamych propagačných prostriedkov."
Takže tak to bolo s komunistickou náboženskou „vedou". A podobne, z názorov niektorých pisateľov a diskutérov na internete mám často dojem, že ich príspevky sú iba bojovými výkrikmi bez akýchkoľvek vedomostí.
Na rozdiel od podobných vyhlásení o nedostatku dôkazov o Ježišovej fyzickej existencii si dovolím povedať, že život žiadnej starovekej osobnosti nie je tak mnohostranne zdokumentovaný ako Ježišov život. Máme o ňom až štyri životopisy (evanjeliá) a veľa ďalších krátkych správ tak od kresťanských ako aj nekresťanských autorov. O tom ale až v nasledujúcich príspevkoch.
