Spôsobuje to nízka volebná účasť v eurovoľbách, ani nie polovičná v porovnaní s voľbami do NR. V budúcich voľbách do NR každej politickej strane narastie počet voličov, no nie každej strane narastú % voličských hlasov.
Poďme sa teraz, vo svetle práve skončených eurovolieb, zamyslieť nad možným vývojom budúcoročných volieb do NR. Začnem stranami vládnej koalície:
Smer – pomalý úpadok Smeru je zjavný, ale 16 % voličských hlasov v eurovoľbách nijako neodzrkadľuje volebný potenciál Smeru. Voliči Smeru patria k tým najnedisciplinovanejším a pri vyššej volebnej účasti vo voľbách do NR získa Smer okolo 20% a bude opäť najsilnejšou politickou stranou. Nasvedčujú tomu aj výsledky v minulých eurovoľbách a parlamentných voľbách. V minulých eurovoľbách získal Smer iba 24 % hlasov a následne v parlamentných 28% hlasov.
SNS – 4,1 % hlasov v eurovoľbách je nič moc, ale podobne ako pri Smere platí, že voliči SNS sú menej disciplinovaný, takže pri parlamentných voľbách získa SNS v pohode nad 5% voličských hlasov, odhadom niekde medzi 6 – 7 % hlasov.
Most – Híd – 2,6 % je naozaj málo. Ani očakávané percentuálne zvýšenie hlasov v budúcich voľbách do NR už veľmi pravdepodobne nebude stačiť na prekonanie 5 % hranice na vstup do NR.
A teraz sa pozrime na opozičné strany:
Progresívne Slovensko + Spolu (ďalej len PS+S) – môže byť neparlamentná strana vôbec opozičná? To nie je celkom isté, hoci PS+S sa tak tvári. 20 % voličských hlasov v eurovoľbách je pre mňa najväčšie prekvapenie volieb. Tento výsledok však pokladám najmä za dôsledok nadšenia opozičných voličov z nedávneho víťazstva v prezidentských voľbách. Toto nadšenie spôsobilo vysokú volebnú účasť voličov PS+S v eurovoľbách, a preto v budúcoročných parlamentných voľbách už nebude môcť strana tak razantne zvýšiť počet voličov. Napriek tomu by PS+S získalo vysoko nad 10 % hlasov a bola by najúspešnejšou opozičnou stranou ak ... ak by pravda nevznikla nová Kiskova strana. Nová Kiskova strana bude súperiť najmä o tých istých voličov ako PS+S. Kiskova strana zoberie hlasy aj iným opozičným stranám ako Sme rodina, SaS, OĽaNO, ale dovolím si tvrdiť, že najviac percent zoberie práve PS+S. Samozrejme môže sa stať, že sa Kiska spojí s PS+S.
A nakoniec musím ešte spomenúť výnimočný úspech M. Beblavého, ktorý sa v 3. parlamentných voľbách za sebou dostane do NR s 3. politickou stranou.
ĽSNS – 12 % je slušný výsledok a Kotlebova strana bude naďalej rásť. Strana M. Kotlebu je v niečom výnimočná. Výnimočná v tom, že značnú časť hlasov jej zabezpečila dlhoročná hlúpa antikampaň novinárov a inostranných politikov. Členovia ĽSNS nemusia robiť vôbec nič a hlúpi novinári a hlúpi politici sa svojimi proti kotlebovskými vyjadreniami starajú o plynulý nárast Kotlebových voličov. A tak po budúcoročných parlamentných voľbách nebude môcť terajšia koalícia ani opozícia zostaviť väčšinovú vládu bez podpory ĽSNS.
KDH, Kresťanská únia, Kresťanská demokracia – Život a prosperita – 9,7, 3,9 a 2,1 % hlasov v eurovoľbách. Pre KDH zdanlivo vynikajúci výsledok, ktorý by im zdanlivo mal zabezpečiť účasť v NR v budúcom volebnom období. Ale KDH a kresťania majú jeden problém: v týchto eurovoľbách súperili o tých istých voličov až 3 hore uvedené kresťanské strany. Ich súperenie mobilizovalo kresťanských voličov, takže pri parlamentných voľbách už kresťanské strany nebudú mať veľmi kde brať. Ak sa aspoň dve zo strán nespoja, môže sa stať, že ani jedna z nich sa nedostane do budúcoročnej NR. Nasvedčujú tomu aj výsledky v minulých eurovoľbách a parlamentných voľbách. V minulých eurovoľbách získalo KDH + Magnificat Slovakia 13,2 + 1,2 % hlasov a následných v parlamentných voľbách už jediná kandidujúca kresťanská strana – KDH nezískala ani 5 % hlasov potrebných na vstup do NR.
SaS – 9,6 % hlasov je taký normálny výsledok zodpovedajúci odlivu časti voličov do novovzniknutej PS+S. Voliči SaS sú skôr disciplinovaní, takže možno očakávať o malé percento nižší počet hlasov v nasledujúcich voľbách do NR. Naopak vznik Kiskovej strany by už nemal spôsobiť výraznejší percentuálny prepad SaS.
OĽaNO – 5,3 % je veľmi slabý výsledok, čiastočne spôsobený odlivom časti voličov do novovytvorenej PS+S ale aj predvolebnou Matovičovou „bohatou komunikáciou“. Matovič síce dostal prvého slovenského Róma do europarlamentu, ale za cenu oslabenia vlastnej strany a paradoxne aj posilnenia „extrémizmu“ proti ktorému v týchto voľbách bojoval. O tom mám vlastné poznatky, lebo z okruhu mojich známych asi najviac ľudí volí OĽaNO. Matovičova predvolebná „bohatá komunikácia“ ukončená odstúpením v prospech Róma mnohých odradila. Jedna nešla voliť, jeden volil PS+S a jeden rodinný pár posilnil „extrémizmus“ volením ĽSNS. Nemám nič proti Rómom ale žiaľbohu niektorí občania Slovenska majú predsudky. V budúcich voľbách do NR môže OĽaNO nejakých voličov získať späť, ale Kiskova strana ich pošle opäť na hranicu zvoliteľnosti.
