/Slovo „nikto" je v úvodzovkách, lebo sa nájde niekoľko ľudí, ktorí tvrdia, že boha videli, alebo častejšie, že ich oslovil. Taktiež jestvuje skupinka ľudí, ktorí tvrdia, že videli alebo sami boli účastníkmi zázraku (jedná sa najmä o rôzne zázračné uzdravenia, o zjavenia Ježišovej matky na rôznych miestach v posledných desaťročiach a pod.)/
Na základe skúsenosti drvivej väčšiny z nás sa nám zdá logické, že boh neexistuje. Ale pozor, čo je to naša skúsenosť? Na základe čoho získavame a máme akúkoľvek skúsenosť a vedomosti? Všetka naša skúsenosť a vedomosti sa zakladá na našich piatich zmysloch (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat) a schopnosti abstraktne premýšľať. Nič viac nič menej.
Preto pripusťme aj teóriu, že boh existuje, stvoril všetku hmotu vesmíru a prikázal jej ako sa má správať (toto správanie hmoty sa my ľudia už tisícročia snažíme objaviť a definovať prostredníctvom fyzikálnych zákonov). Avšak v prípade, ak pripustíme existenciu takéhoto boha, musíme zároveň skonštatovať, že tento boh sa pred ľuďmi určite skrýva! Určite sa skrýva preto, že ho „nikto" nikdy nevidel, nepočul, „nikto" nikdy nevidel žiadny zázrak atď. Ak by sme teda pripustili existenciu skrývajúceho sa boha, vyvstáva otázka, či by tento boh mal schopnosť skryť sa pred nami, či by bol schopný skryť sa pred ľudskými zmyslami a ľudským myslením?
Ak pripustíme, že existuje boh, ktorý stvoril hmotu, celý vesmír, tvorca všetkých fyzikálnych zákonov, potom je veľmi pravdepodobné, že jeho schopnosti budú NEPOROVNATEĽNE prevyšovať schopnosti aj toho najschopnejšieho a najinteligentnejšieho človeka, ba budú NEPOROVNATEĽNE prevyšovať schopnosti celého ľudstva ako celku. Čím viac na jednej strane spoznávame gigantické rozmery vesmíru a na druhej strane nepredstaviteľnú malosť elementárnych častíc hmoty, z ktorých sa tento vesmír skladá, tým väčšie schopnosti musíme priznať prípadnému stvoriteľovi.
Ak by teda náhodou existoval stvoriteľ hmoty, vesmíru a tvorca fyzikálnych zákonov, čím by sme boli my ľudia v porovnaní s ním? Čím by bola v porovnaní s ním naša civilizácia? Celá naša planéta a celá naša civilizácia by pre takúto mocnú bytosť bola len akými bezvýznamným mraveniskom kdesi na okraji vesmíru.
My ľudia sa dokážeme pred mravcami skrývať. Dokážeme hodiť kameň do ich mraveniska, zašliapnuť pár mravcov alebo prerušiť im cestičku po ktorej prenášajú svoje zásoby bez toho, aby mravce pochopili príčiny týchto udalostí, bez toho aby zistili našu existenciu. A tak ako sa my ľudia dokážeme skrývať pred mravcami, tak aj prípadný stvoriteľ vesmíru má schopnosti skrývať sa pred nami. Ba jeho schopnosť skrývať sa pred nami je ešte oveľa oveľa väčšia než naša schopnosť skrývať sa pred mravcami.
Ba samotné prirovnanie ľudí k mravcom (vo vzťahu k bohu), je vééééľmi nadnesené. V porovnaní s prípadným stvoriteľom vesmíru sme my ľudia len akési nepatrné štvrťbunkové podorganizmy. A aj toto prirovnanie je vééééľmi nadnesené.
Preto sa domnievam, že na základe našich obmedzených zmyslov a obmedzenej schopnosti rozmýšľať, nemáme možnosť zistiť prípadnú existenciu skrývajúceho sa boha. Preto ani nemôžeme objektívne posúdiť či boh existuje alebo neexistuje.
Aj keď sme boha nikdy nevideli, nepočuli, nikdy sme neboli svedkami zázraku, nemôžeme objektívne povedať, že boh neexistuje. A podobne, ak sme boha nikdy nevideli, nepočuli, nikdy sme neboli svedkami zázraku, nemôžeme objektívne povedať, že boh existuje. Môžeme len veriť v jeho existenciu (veriaci = teisti), veriť v jeho neexistenciu (neveriaci = ateisti) alebo tvrdiť, že nevieme zistiť, či boh existuje alebo neexistuje (agnostici).
Na základe čoho potom ľudia, ktorí boha nikdy nevideli, nepočuli, nikdy neboli svedkami zázraku, veria v existenciu či neexistenciu boha, keď svojimi zmyslami a myslením nemôžu objektívne zistiť existenciu či neexistenciu prípadného skrývajúceho sa boha? Na túto otázku sa snáď pokúsim odpovedať v niektorom z nasledujúcich príspevkov.
