V poslednom čase komunikujeme cez známu sociálnu sieť, ktorá nám umožňuje on-line rozhovory dokreslené aj obrázkami, ktoré sa mu podarí nafotiť pri transferoch krajinou. Od detstva ho všetci voláme Maco, aj keď neviem prečo. Nikdy skutočného maca nepripomínal, možno trocha až po tridsiatke.
Takže Maco píše z Indie:
Maco: Nazdar píšem ti z Indie. Poviem ti, je to zvláštna krajina.
Ja: A kde si konkrétne, v ktorej časti?
Maco: Tri dni som bol v Madrase, niekedy ho volajú aj Chennai, jeden deň som bol Dillí teraz som v Jalandhare asi 120 km od Pakistanu. Z Madrasu som letel lietadlom do Dillí a odtiaľ asi 5 hodín vlakom práve do Jalandhare.
Ja: Tak to je sila, myslel som si, že si stále len na tom istom mieste a z Indie toho veľa neuvidíš.
Maco: Práveže nie, musel som navštíviť dve indické firmy, ktoré robia pre nás a ešte aj nejakých malých výrobcov.
Ja: Aha a to cestuješ sám?
Maco: Čo si na hlavu? Vždy mám doprovod. Dokonca ma sprevádzajú priamo majitelia tých dvoch firiem. Ak nemajú čas hodia ma na krk nejakému podriadenému, ktorý sa musí starať o moje pohodlie. Je to zaujímavé, lebo stále mám vedľa seba niekoho, kto je so mnou v čase voľna alebo počas presunov. Sú so mnou aj keď chodím po obchodoch, starajú sa o moje občerstvenie, sprevádzajú ma vo vlaku, šoférujú auto atď.
Ja: Typická ázijská pohostinnosť :-).
Maco: Ty, ale až moc. To som fakt ešte nikdy nezažil a nemôžeš to odmietnuť, to by ich veľmi urazilo. Napríklad cestujem vlakom. Ja mám lístok do prvej triedy, ten človek mi až do vlaku donesie batožinu, uloží ju a sám si ide sadnúť do vagónu, kde hádam ani nie sú sedadlá. Nemám odvahu si to overiť :-). Tesne pred príchodom do cieľovej stanice, znova príde po moje veci a vynesie mi batožinu von z vlaku.
Ja: Tak to je ich kultúra a asi aj zodpovednosť za prácu, ktorá im bola zverená niekým, kto je ich chlebodarcom.
Maco sa dlhšie neozýva.
Ja: Maco si tam? Čo si omdlel?
Maco po pár minútach znova píše.
Maco: Nie, ale tu každú pol hodinu vypadne elektrický prúd. Teraz je to problém aj lepších hotelov. V celej Indii vypadáva elektrika kvôli veľkému teplu, aj keď sa tu dosť ochladilo už nie 44 ale iba 39 stupňov Celzia :-). Dúfam, že sa to nestane keď budem vo výťahu, vtedy si určite pustím do gatí.
Ja: Aj chodíš niekde von? Myslím pozrieť si mesto a tak.
Maco: Jasné chodím skoro každý večer. Moji hostitelia ma zoberú napríklad na pivko, do reštiky alebo na bowling. Dokonca som bol aj v kine na film Salt s Angelinou Jolie. Predvčerom som bol zase v McDonalde. Vieš ako tu volajú Big Mac?
Ja: Netuším.
Maco: Že, Maharaja Mac, normálne mi to prišlo komické, skoro som sa neudržal.
Ja: Spomínal si aj pivo, čo za pivo sa tam preboha pije?
Maco: Dosť sa konzumujú austrálske pivá, ale ochutnal som aj ich vlastné indické. Celkom dobré je Kingfisher.
Ja: A ináč aký máš celkový dojem z Indie, zatiaľ z toho čo si videl?
Maco: Je to fakt krajina kontrastov. Na jednej strane prepych a druhej strane chudoba, špina, choroby.
Po meste behá množstvo opíc, ktoré sú dosť odvážne. Jedna opica prišla dokonca k indickému kolegovi, keď sme čakali pred hotelom na šoféra a vytrhla mu z ruky celý balík čipsov. Poviem ti, aj jeho to dosť zaskočilo.
Ja: Zvieratá sú asi bežnou súčasťou ulíc?
Maco: Tak to áno. V mestách fakt nie je problém naraziť do kravy. Keby som to nevidel tak neuverím. Tie kravy si akoby uvedomovali svoju posvätnosť, vôbec sa neboja, väčší strach z nich mám ja.
Potom je tu plno hmyzu, plazov a množstvo túlavých psov. Včera som dokonca stretol na dopravnej križovatke slona, to bolo pre mňa fakt fascinujúce stretnutie.
Ja: No videl som to v telke na spektre :-). Aj na tých psov si vraj treba dávať pozor, nemal by si sa ich vraj dotýkať, pretože často prenášajú besnotu.
Maco: Ja by som sa ich ani nedotkol, a asi by mi to nedovolili ani moji sprievodcovia. Zakazujú mi dotýkať sa aj všetkých tých chudobných detí, ktoré ťa obkolesia len čo vystúpiš z auta.
Ja: A ako cestuješ v meste? Vyskúšal si aj ich hromadné prostriedky, alebo rikše?
Maco: Nie, mám stále k dispozícii osobné auto so šoférom. Poviem ti, že tu sa jazdí na všetkom možnom a s dopravnými predpismi si hlavu veľmi nelámu.
Maco: Ok priateľu idem na večeru, čaká ma doprovod, potom ti ešte niečo napíšem.
Ja: Ok. Maj sa a dávaj si pozor.
No a potom sa Maco odhlásil zo sociálnej siete, odmlčal sa a ja som si ešte dlho na jeho profile prezeral ním vyhotovené fotografie z Indie.
PS: Maco súhlasil so zverejnením nášho rozhovoru a aj jeho fotografií.
