Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Cogito ergo...

Zásady, zásady, ach tie zásady

Jozef Kuric

Zásady, zásady, ach tie zásady

V posledných hodinách sa často hovorí o princípoch a zásadach. Áno súhlasím. Človek by mal trvať na svojich zásadách a nevzdávať sa svojich ideálov a presvedčenia len tak, alebo vôbec. Mám tiež jedno zásadné presvedčenie,a to také, že moja rodina je to najcennejšie čo mám. Urobím pre ňu všetko, čo bude v mojich silách. Okrem iného som ešte presvedčený, že by sa nemalo kradnúť, a preto nekradnem, a odsudzujem všetkých, ktorí tak činia. Celý život zarábam peniaze len poctivou prácou a nechcel by som nikdy zažiť, aby ma niekto okradol, lebo tým by logicky okradol aj moju rodinu, ktorú nadovšetko milujem.

  • 12. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 319x
  • 0
Chvíle so zárukou večnosti

Jozef Kuric

Chvíle so zárukou večnosti

Kráčame popri rieke, ktorá sa nás snaží vyrušovať šumením vody a dobiedzaním vlniek. Dlho sme čakali na takéto dni. Sledujeme pohybujúcu sa tmavozelú vodu, ako sa necháva masírovať skoro letným vetríkom. "Cítiš vôňu tohto májového vánku, a ako ti vonia?", opýtam sa. Nadýchneš sa a pohotovo odpovieš: "ako orgován".

  • 11. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 622x
  • 9
Náš marazmus má príčinu v padnutej peci

Jozef Kuric

Náš marazmus má príčinu v padnutej peci

V našej malej krajinke je to tak. Je jedno, či tu vládnu tí, ktorí jedia pravou rukou, alebo tí, ktorým je bližšia tá ľavá. V podstate sú skoro všetci obojruční a najedia sa tak či tak. A tak nám už dlho vládnu takí, čo si plnia len svoje bruchá, čo nezjedia sami natlačia do vreciek priateľov a kamarátov, aby to tam potom v horších časoch zase našli. Je jasné, že po takomto vývoji tu skoro nič nefunguje tak, ako by malo, a čo aj niekedy fungovalo, to sa medzitým pokazilo alebo rozkradlo. Nie sme schopní nič normálne vytvoriť, vybudovať a ani zorganizovať. Stávame sa terčom posmechu okolitého sveta, pretože zbabreme skoro všetko, čoho sme sa za posledných pár rokov chytili.

  • 25. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 896x
  • 24
Súboj citátov

Jozef Kuric

Súboj citátov

Sedím v spoločnosti starej matky, spovedám ju snažiac sa rekonštruovať rodokmeň našej spoločnej rodiny. Prehrabávam sa listami žltého papiera, ktoré sú zápisom o živote i smrti. Obdivujem atramentový krasopis, krásne línie v číslach, pričom najkrajšie sú osmičky stojace na druhom mieste štvorciferných letopočtov. Ona spomína, ja počúvam. Hovorí zmierlivo o všetkom, dokonca aj o krivdách. Spomienky sú stále živé, len mená z minulosti sem-tam vypadnú.

  • 4. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 894x
  • 7
Taký je život

Jozef Kuric

Taký je život

On je ešte malým chlapcom, chce čo najskôr vyrásť a dospieť, keď sa mu to podarí bude celý život túžiť po návrate späť do detstva, do veku bezstarostnosti, hier, poobedných spánkov a rozbitých kolien. Ona je ešte malým dievčatkom, hrá sa na mamičku, na kuchárku, ale keď dospeje zistí, že chce byť aj niečím viac, ako len žena v domácnosti, a preto zavrhne tradície patriarchálnej rodiny svojho otca, zatúži po kariére a bude súťažiť so svojim budúcim manželom o výšku svojho platu.

  • 31. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 627x
  • 19
O zatmení, koreňoch a výhonkoch

Jozef Kuric

O zatmení, koreňoch a výhonkoch

Už tu trvalo nebývam, len z času na čas navštevujem tieto miesta. Nazývam ich rodiskom, chodím sa sem dotýkať pokrvných koreňov, konárov a pomaly aj nových výhonkov. Je to „krajina nekrajina" môjho detstva, krajina drevených koňov, rozľahlých prérií, vojnových ťažení a prvých lások. Dnes je tu už skoro všetko iné, všetko je akési menšie, vzdialenosti sú akési dlhšie, dni sú akési kratšie a známych tvári je akosi pomenej. Veľa sa zmenilo vo svete, mení sa moja „krajina nekrajina" a mením sa aj ja.

  • 7. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 757x
  • 5
Som zabijak fantázie

Jozef Kuric

Som zabijak fantázie

„Oci a ty by si mi dovolil ísť na Mesiac?" opýtala sa ma dcéra, keď som ju bol vyzdvihnúť zo základnej umeleckej školy.„Kam na mesiac?", odpovedal som protiotázkou.„No na Mesiac.", ale kam na mesiac, opýtal som sa znova presvedčený o tom, že hovoríme o časovom úseku a veriac, že nehovoríme o vesmírnom telese.„No veď do vesmíru", odpovedala. Tejto odpovede som sa trocha zľakol.„To čo ťa napadlo?", opýtal som sa.

  • 25. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 918x
  • 81
Ako moje uši muziku objavili

Jozef Kuric

Ako moje uši muziku objavili

Spoznal ju ešte v dojčenskom veku, keď mu v kočíku za jeho hlavou tíško ševelil starý tranzistor. Hudobný vkus ešte určite nemal, ale rozhlasové evergreeny príjemne uspávali. Je jasné, že si to nepamätá, do týchto časových sfér jeho ľudská pamäť samozrejme nesiaha. Tieto rané skúsenosti by možno objavila len pohovka psychoanalytika, preto sa spolieha len na rozprávanie a spomienky rodičov. Tranzistor už tiež skončil svoju pozemskú púť a jeho neexistencia len nahráva legende o zaspávajúcom dojčati s večne pusteným tranzistorom v kočíku.

  • 22. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 972x
  • 0
Hrdinovia nemajú čas

Jozef Kuric

Hrdinovia nemajú čas

Táto doba je naozaj úplne v znamení krízy. Ekonomická kríza sa dotkla dokonca aj sveta hrdinov - záchrancov v elastických oblekoch. Zodili sa v čase veľkej hospodárskej krízy v 20. storočí a od vtedy úspešne zachraňovali svet. V čase súčasnej ekonomickej krízy sa ich pomoci čoraz ťažšie dovolávame. Stratili sa z dohľadu obyčajných ľudí, opustili temnotu a podsvetie veľkomiest a stiahli sa do úzadia. Vyzerá to tak, že ich pomoc potrebujeme ako soľ, no bohužiaľ hrdinovia akosi nemajú čas. Ako sa zrodil taký hrdina našich čias a prečo nemá dnes čas na záchranu obyčajných ľudí? Vysvetlenie zo slovenskej súčasnosti, na slovenský spôsob.

  • 29. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 771x
  • 4
Hold matriarchátu

Jozef Kuric

Hold matriarchátu

Nie človek, ale matka, mama, mamička to znie hrdo. Ja osobne poznám osobne tri skutočné matky. Začal by som tou najstaršou.

  • 9. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 333x
  • 16
Nemám auto, nemám motorku...

Jozef Kuric

Nemám auto, nemám motorku...

Dnes som mal od rána naponáhlo, s úmyslom rýchlo vybaviť, čo človek nestihol cez týždeň. V mojom rozbehu mestom, ma niečo prinútilo zastaviť sa a pokochať sa aspoň nachvíľu nádherou ladných kriviek.

  • 1. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 905x
  • 11
Stratila sa kniha ročník 1958

Jozef Kuric

Stratila sa kniha ročník 1958

Nerád ich strácam. Predvčerom som si na jednu spomenul, hľadal ju a nenašiel. Stratila sa. Pravdepodobne po požičaní sa už nevrátila do môjho impéria. Stále však hľadám aj v tých najtajnejších zákutiach knižnej ríše. Nervózne si prstami hrabem vo vlasoch a hnevám sa. Pátracia akcia pokračuje výsluchom manželky a detí. Nikto si nič nepamätá. Hnevám sa sám na seba, na svoju pamäť, na človeka, ktorý si ju požičal. Pátranie prenášam aj do virtuálneho sveta sociálnych sietí. Na nástenku píšem „Stratila sa kniha, ak som ju niekomu požičal ozvite sa!". Mám tam cez 300 „priateľov" možno sa niekto ozve a možno sa v niekom pohne svedomie a prizná sa aj k iným strateným knihám, ktoré boli niekedy v mojom vlastníctve. Namiesto priaznivých správ len: „ja ju nemám, ja ju tiež nemám". Presne ako v čase detstva, keď sme sa hrali hru „stratila sa pionierska šatka".

  • 29. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 165x
  • 24
Štrnásť zastavení Slnka

Jozef Kuric

Štrnásť zastavení Slnka

Jeho svätožiara sa už v podobe svitu rozbíja o úpätie brala.

  • 22. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 444x
  • 7
Krátka anatómia dobra respektívne zla

Jozef Kuric

Krátka anatómia dobra respektívne zla

Človek od začiatku svojej existencie prichádza do kontaktu s dvoma protipólmi, ktoré spoznáva prostredníctvom svojho vlastného poznávania sveta. S určitosťou je možné povedať, že pokiaľ bude existovať ľudský rod, budú dobro a zlo viesť zápas o človeka a človek bude musieť voliť medzi dobrom a zlom. Ako však v dnešnom relativizujúcom svete definovať dobro? Čo je to vlastne dobro? Pri charakterizovaní dobra môžeme vychádzať z viacerých hľadísk a pre človeka je asi prirodzené, že má tendenciu vysvetľovať podstatu dobra vo vzťahu k praktickému účelu, teda podľa toho, k akému cieľu dobro a konanie dobra smeruje.

  • 9. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 465x
  • 18
Skryť Zatvoriť reklamu