Samozrejme pri tých porovnávaniach je jasné, že hodnota vecí a potravín sa vyvíja v závislosti na dobe, cene práce a všetkých tých makroekonomických ukazovateľoch, ktorým ani vlastná mater nerozumie. Aj napriek tomu však len frfleme a pridávame sa k zástupu sťažovateľov, hromžíme na infláciu a žiadame valorizáciu. Sme presvedčení, že by sme mohli mať viac a preto voláme po znížení platov našich ministrov, poslancov a iných verejných činiteľov. No a pritom sa opäť rozčuľujeme, a tí čo si niečo už pamätajú, nostalgicky spomínajú na staré časy a ceny, pľujú na zem a znova hromžia na systém, kapitalizmus a iných nepriateľov.
V spojitosti s peniazmi a cenami sa objavuje problém ľudskej selektívnej pamäti. Pamätáme si, že niečo stálo málo, ale zabúdame na dostupnosť, resp. nedostupnosť toho ostatného. A samozrejme je tu rozdiel aj v porovnaní so životom predkov, minimálne v dostupnosti potravín a ostatných vecí dennej, ale aj nedennej potreby. Dnes stačí mať peniaze (samozrejme musíte ich zarobiť) a skočiť do najbližšieho supermarketu alebo aj dedinského obchodíka s rozličným tovarom. V minulosti tomu však tak nebolo a hlavne na dedinách bol človek často odkázaný na to, čo si dopestoval, dochoval, nadojil a upiekol. Pri upečení myslím napríklad na chllieb, ktorý sa podľa spomienok mojich starých rodičov, piekol doma a na celý týždeň dopredu. Je len málo ľudí, ktorí by sa k takémuto spôsobu života vrátili. A ani ceny neboli pred povedzme 80 rokmi pre bežného človeka nijako potešujúce. Na ilustráciu si pomôžem zápisom z jednej obecnej kroniky z 30. rokov 20. storočia. Kronikár - zapisovateľ sa venoval aj cenám v tých časoch, o ktorých sa samozrejme vyjadroval ako o vysokých.
Ceny:
pšenica ...150-160 Kčs /1q (100 kg)
raž...110-120 Kčs/1q
jačmeň... 110-115 kčs/1q
ovos...100 Kčs/1q
kukurica... 100-110 Kčs/1q
zemiaky... 25-30 Kčs/kg
mladý kôň...1500 až 2000 Kčs
krava... 1400 až 1800 Kčs
ošípaná (100 kg)... 500 až 600 Kčs
sliepka... 9-10 Kčs
kačica... 10-15 Kčs
bravčové mäso... 10 Kčs/kg
hovädzie mäso... 8 Kčs/kg
vajíčka... 0,30 až 0,50 Kčs/ks
Treba poznamenať, že veľká časť ľudí sa k týmto komoditám ani nedostala. Spomínam si na rozprávanie starého otca, ktorý hovorieval, že aj keď dochovali nejakú kačicu, radšej ju predali v najbližšom meste a za utŕžené peniaze kúpili novú kosu, cukor, petrolej alebo peniažky odložili na nové topánky členovi rodiny, ktorý bol práve v poradí.
Samozrejme tieto výpočty cien nemajú žiadnu výpovednú hodnotu bez spomenutia výšky miezd. Práve v platoch a cene práce sa odzrkadľuje sociálne postavenie občanov a aj kúpyschopnosť. Tu si tiež pomôžem zápiskami toho istého kronikára. Keďže ide o záznamy z kroniky roľníckej dedinky, ležiacej ďaleko od priemyslu, spomenuté mzdy samozrejme kopírujú tento stav.
Koľko teda taký človek na dedine zarábal. Začnime od starostu:
ročný plat starostu obce... 400 Kčs
ročný plat podstarostu a pokladníka... 100 Kčs
mesačný plat horára... 400 Kčs
mesačný plat poštára... 150 Kčs
obecný sluha dostával ročne... 500 Kčs
ročný plat hlásnika a zvonára... 10q pšenice a jedna koruna od každého čísla domu ročne
hájnik dostával... 1kg pšenice a od každého katastrálneho jutra (0,5754642 ha) a 0,50 Kčs od každého čísla domu
Hrobár dostával 8 Kčs za vykopanie hrobu a denná mzda poľnohospodárskeho robotníka bola 8-10 Kčs.
Takže život je stále o tom istom. O peniazoch.
