Základom každej konšpirácie je manipulácia. Často stačí len málo, napríklad zaobaliť aj známu vec tak, že sa stane nepoznanou. V takom prípade väčšina ochotne podpíše aj petíciu za okamžitý zákaz Dihydrogén Monoxidu , ktorou je zamorená takmer celá Zem, pretože to znie fakt zákerne chemicky, hoci sa jedná o obyčajnú H2O. Ak sa mase podávajú podnety a informácie takto negatívne, napríklad aj v súvislosti s politikou, medicínou alebo vedou, môže vzniknúť skutočne oprávnený kolektívny strach a paranoja.
Mnohí ľudia sú v takýchto prípadoch náchylní uveriť, pretože nič nie je strašidelnejšie, ako to, čomu nerozumejú. Za takou agendou GMO vidia iba šírenie biologických zbraní prostredníctvom celozrnného pečiva. Uveria, že EÚ zakazuje zber liečivých rastlín, aby sa z ľudí stali otroci farmafiriem alebo, že rakovina sa dá vyliečiť kokteilom z tvarohu, ľanových semien a lacného šampanského.
Zodpovednosť v takýchto prípadoch nesie jednoznačne niekto zo zákulisia klamlivého informačného toku. Často možno aj niekto inteligentný, kto dokáže akože alternatívne vykladať fakty, dômyselne ohýbať formulácie zákonov, manipulovať, zamlčovať štatistiky alebo iba jednoducho dokáže aj v byrokratických textoch „čítať medzi riadkami".
Takým príkladom je pravdepodobne aj Glenn Beck, americký rozhlasový moderátor a autor niekoľkých amerických knižných bestsellerov. Jeho kritici ho s obľubou označujú za konšpiračného teoretika. Má vraj prenikavý intelekt a vždy vystihne podstatu problému. Jeho prednosťou je vraj aj to, že dokáže jasne a priamočiaro komunikovať. Svoju povesť konšpiračného teoretika nezaprel ani v knihe Agenda 21, ktorá je vlastne kritikou rovnomenného programového dokumentu OSN, schváleného na konferencii v Rio de Janeiro v roku 1992.
V prípade Agendy 21 sa jedná o príliš ambiciózny akčný plán zameraný na všestranné otázky hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja, pričom hlavným cieľom je tzv. trvalo udržateľný rozvoj. Signatári (medzi nimi aj Slovensko) sa zaviazali, že bude realizovaný na globálnej, národnej a miestnej úrovni prostredníctvom organizácií systému OSN, vlád a hlavných skupín v každej oblasti, v ktorej má ľudská činnosť dosah na životné prostredie.
Ako pri každom alternatívnom názore, aj v prípade Agendy 21 je rozhodujúci uhol pohľadu. Kým svetoví lídri, enviromentalisti a ľudsko-právni aktivisti vidia v tomto programe šancu zachrániť Zem a riešiť globálne problémy sveta, Glenn Beck so spoluautorkou Harriet Parkeovou to vnímajú viac než alternatívne pesimisticky. Ich pohľad je dokonca desivou víziou.
Tam, kde autori akčného plánu poukazujú na potrebu chrániť pôvodné biotopy, Glenn vidí snahu vlád o tzv. zadivočenie (rewilding) krajiny, teda o akési navrátenie do pôvodného stavu, v ktorom človek uvoľní miesto pre pôvodných predátorov. To, čo plán OSN nazýva efektívnym plánovaním a využívaním krajiny a pôdy, Glenn označuje vyvrcholením marxisticko-progresívnej fantázie o ovládnutí pôdy. S marxizmom spája vlastne celú agendu trvalo udržateľného rozvoja, pretože tieto ciele majú byť dosahované prostredníctvom cielených a prísnych štátnych regulačných mechanizmov.
Autori knihy Agendy 21 si vraj uvedomili, že mnoho ľudí nemá záujem čítať dlhočizné novinové články alebo sledovať dvojhodinový dokument, a preto sa rozhodli využiť prístupnejšiu formu alegorického sci-fi románu. Príbeh románovej Agendy 21 sa tak snaží predstaviť desivú budúcnosť ľudstva, v ktorej bude každý asimilovaný a jedinec bude súčasťou kolektívu. Deti po narodení zoberú rodičom a vychovávajú v izolácii.
V tomto svete už neexistujú knihy ani oddych, len tvrdá práca v prospech kolektívu. Tí, ktorí sa odvážia vzdorovať, bez stopy zmiznú. Kniha predstavuje neznáme miesto niekde na území dnešných USA, pričom bývalá veľmoc už samozrejme neexistuje. Štátu sa po konečnej realizácii Agendy 21 hovorí jednoducho Republika, ktorá nemá ani prezidenta ani iné zložky štátnej moci. Občania majú v novej republike iba dve hlavné úlohy: vyrábať čistú energiu a nový ľudský život.
„Prisaháme vernosť
múdrosti centrálnej autority.
Prisaháme oddanosť
planéte Zem a jej ochrane."
Ak nedokážu ani jedno, sú pre spoločnosť neužitoční. Ich samotný biologický život je scvrknutý iba na výrobu energie prostredníctvom akýchsi energopásov (šliapacích zariadení) a príjem potravy v podobe výživových kociek. Plodenie detí sa nazýva jednoducho živočíšne párením a je veľmi podobné nacistickému programu Lebensborn. Partnerov samozrejme určujú vyššie autority.
Prísne kontrolovaná spoločnosť je tak výsledkom akéhosi sociálneho inžinierstva, ktorého hlavným impulzom bola pôvodne extrémna snaha podriadiť človeka Zemi a prírode. Ľudský život je obetovaný nielen v prospech celku, ale aj v prospech slobody zvierat. Nepripúšťa sa žiadne vlastníctvo, zakázanými sú aj papier, písacie potreby, fotografie, hudba a knihy. Jedinec je nútený žiť jednoduchý život, v ktorom má miesto len práca, prijímanie potravy a oddych v podobe výdatného spánku.
„Občania musia spať od súmraku do úsvitu, aby načerpali novú energiu. Používanie umelého osvetlenia okráda našu planétu. Tak znie zákon".
Je to tak akási prísne inštitucionalizovaná forma ekofašizmu, ktorá veľmi pripomína Orwellov svet 1984 alebo Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita. Všetko a všetkých kontrolujú muži zákon a autority, pričom ich identifikačným znakom sú uniformy a fúzy. Netvrďte, že ste neboli varovaní.
Glenn Beck, Harriet Parkeová: Agenda 21, Vydavateľstvo: Tatran, 2013 Preklad: Jozef Klinga
