1. Pražský orloj
Staroměstský orloj alebo aj Pražský orloj sú stredoveké astronomické hodiny, umiestnené na južnej strane Staroměstskej radnice v Prahe. Prvá písomná zmienka o tomto českom kultúrnom poklade je datovaná do roku 1410, aj keď samotný orloj je vlastne nádhernou a dokonalou nadstavbou vežových hodín, ktoré sa v dobových dokumentoch spomínajú už od roku 1402. Práve tieto hodiny sa stali základom pre budúci orloj. Autorstvo je pripisované hodinárovi Mikulášovi z Kadaně, aj keď súčasnú podobu získal časostroj prostredníctvom mnohých rekonštrukcií. Najväčšou bola zatiaľ tá po druhej svetovej vojne, keď bol orloj tak výrazne poškodený, že sa dokonca uvažovalo o výmene orloja za moderný hodinový stroj.
Paradoxne bol orloj ešte v horšej situácii v 18. storočí, keď bol naozaj v kritickom stave a dokonca strácal aj záujem divákov a obyvateľov Prahy. Pražský magistrát dokonca uvažoval o jeho predaji do starého železa. O jeho záchranu sa zaslúžil český vlastenec a meteorológ Antonín Strnad, ktorý vnímal jeho vysokú historickú a kultúrnu hodnotu a možno práve jeho úsilie zachránilo orloj pre ďalšie generácie.
A oplatilo sa, pretože Staroměstský orloj je pravdepodobne najlepšie zachovaný stredoveký orloj na svete vôbec, zapísaný aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zároveň je jedným z najnavštevovanejších a najznámejších turistických objektov Prahy.
2. Heliocentrický orloj v Olomouci
Druhý obrovský orloj sa nachádza na radničnej budove v Olomouci. Je to jediný heliocentrický orloj v Česku. Podľa ústnej tradície bol orloj postavený medzi rokmi 1419-1422, aj keď podľa niektorých archívnych výskumov bol priestor radnice pre potreby orloja upravený až v roku 1474. Každopádne samotný pôvod orloja je zahalený tajomstvom, pretože prvá písomná zmienka je datovaná do roku 1519. Podobne ako jeho súputník v Prahe, aj tento orloj prešiel mnohými rekonštrukciami, na ktorých sa podpisovala nielen doba, ale aj rukopis majstrov, hodinárov a reštaurátorov.
Nemenili sa len figúry, ale aj samotný vzhľad a dokonca aj zvonkohry. Počas svojej existencie tak pútal divákov pohyblivými bábkami v podobe sv. Václava, sv. Juraja s drakom, Troch kráľov, Adama a Evy a aj Rudolfa II. V 16. storočí dokonca urážala olomouckých katolíkov „luteránska" hudba, ktorá sprevádzala pohyb figúr a orloja. Po vzniku prvej ČSR bol vzhľad orloja mierne počeštený, no najväčšiu a radikálnu úpravu zasadili historickej pamiatke socialistickí funkcionári po druhej svetovej vojne.
Vojna orloj veľmi poškodila, a preto v roku 1947 začali rekonštrukčné práce podľa návrhu protežovaného umelca Karla Svolinského. Pôvodný hodinový stroj bol síce zachovaný, ale výzdoba sa niesla kompletne v duchu socializmu a budovania komunizmu. Svätcov, biblické postavy a kráľa, tak nahradili príslušníci proletariátu a pracujúcej inteligencie, ako napr. mäsiar, robotník, mliekarka, kopáč, chemik atď. Našťastie astroláb stále ukazuje časomerné a astronomické údaje, aj keď svojho času vraj kalendár u päty orloja vraj pripomínal aj dátum narodenia J. V. Stalina.
3. Starobystrický orloj
Jediný skutočný orloj u nás, je hodinový stroj umiestnený vlastne do najväčšej drevenej sochy na Slovensku. Kompozícia má vraj predstavovať Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, a potom prepracovaný do výkresovej dokumentácie.
Vo výklenkoch orloja je umiestnených 6 bronzových plastík, ktoré sú podobizňou Pribinu, Svätopluka, Bernoláka, Štúra, Štefánika a Hlinku.
Tieto skulptúry dopĺňajú pohyblivé drevené sochy svätcov, ktorých pôsobenie sa viaže na územie Slovenska. Samozrejme, že orloj má okrem tejto bohatej figurálnej výzdoby aj to, čo ho v skutočností robí orlojom, a to tzv. astroláb (teda ciferník s astronomickými údajmi, dokonca presne navrhnutými pre zemepisnú polohu Starej Bystrice). Starobystrický astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Orloj v Starej Bystrici ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.
Ďalšie orloje (neorloje)
Priznám sa, že orloje spomenuté v tejto časti článku som naživo nikdy nevidel, a je diskutabilné, či vôbec spĺňajú atribúty orloja. Všetky sa nachádzajú na území Česka a viac ako meračom času a astrolábom, zaujmú skôr nezvyčajným príbehom vzniku, motívom figúr a vzhľadom.
5. Rozprávkový ostravský orloj
6. Brněnský orloj falického tvaru
Hlasujte v diskusii :-)
Zdroje:
Malina Jakub, Staroměstský orloj, Praha 2005
Kohout, J. - Vančura, J.: Praha 19. a 20. století, Technické proměny, Praha 1986
http://www.orloj.eu/cs/hypoteza.htm
http://cestovani.idnes.cz/unikatni-orloj-v-cesku-misto-svatych-proletari-f5m-/igcechy.aspx?c=A060202_092126_igcechy_tom
http://cs.wikipedia.org/wiki/Starom%C4%9Bstsk%C3%BD_orloj
http://cs.wikipedia.org/wiki/Olomouck%C3%BD_orloj
http://www.starabystrica.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=204&Itemid=70
