Nebyť tohto diela, o tomto dlhoročnom konflikte by sa preživší dozvedeli len vďaka Warmbrunno-Knightovej správy, ktorú dala vypracovať Povojnová OSN. Rozsahom krátka správa však popisovala len počiatky konfliktu a bilancovanie strát. Obsahovala teda hlavne vágne štatistické čísla, podávajúce o katastrofických udalostiach len suchý a skreslený obraz víťazov, pričom absentovali osobné spomienky, skúsenosti pamätníkov a spoločensko-politicko-ekonomické súvislosti celého konfliktu. Autor štylizujúci sa do postavy experta Povojnovej komisie OSN, sa preto rozhodol spísať aj orálne historické svedectvo, pričom stvoril fascinujúci súbor príbehov, ktorý na globálnu epidémiu a boj s ňou nazeral z najrôznejších geopolitických a psychologicko-etických uhlov pohľadu.
Zombie nákaza vypukla v Číne. Čínski politickí vodcovia vedeli, že ide pravdepodobne o jednu z najväčších hrozieb pre zdravie a bezpečnosť ľudstva. Uvedomovali si, že tento problém sa im pred ostatným svetom skryť nepodarí, tak aspoň na čínsky spôsob klamali o podstate toho čo skrývajú. To čo konkurenčné zahraničné spravodajské služby vnímali ako ďalší totalitný zásah proti disidentom, bol tak v skutočnosti nevydareným pokusom o elimináciu novej nákazy nemŕtvych, ktorá onedlho prekročila hranice bývalej Ríše stredu.
S tvrdením o novom more vyšli na svetlo sveta ako prví Izraelčania. Svoj štát dokonca vyhlásili za karanténne územie, na ktorom ponúkali dobrovoľnú karanténu všetkým, ktorí mali akékoľvek korene na izraelsko-palestínske územia. Podľa autora týchto zozbieraných svedectiev, bol Izrael na tieto nové okolnosti pripravený najdokonalejšie, a to nielen počtom vojakov v aktívnej službe, modernými bezpečnostnými postupmi, ale aj sofistikovanou ochranou izraelského územia obohnaného ťažko prestupným múrom.
Hoci vznikli takéto ostrovčeky nenakazenej populácie aj inde na svete (napr. Severná Kórea), epidémia sa aj tak stala vážnym svetovým problémom a milióny migrantov z nej onedlho urobili úplnú pandemickú katastrofu. Nemŕtvi z béčkových filmov sa tak stali hrozbou, ktorá mala ukončiť existenciu ľudského druhu ako takého. Jediným riešením bola globálna vojna. Kým každá totálna vojna medzi ľuďmi a národmi by mala vždy nejaké hranice, vo vojne so zombie taká hranica neexistovala. Kým v tradičných vojnách trávili ľudia mnoho času odľudšťovaním nepriateľov a vytváraním emočných vzdialeností, pri vojne so zombie to nebolo vôbec nutné.
Tieto krvilačné tvory boli po svojej premene nespochybniteľne neľudské, a to aj napriek tomu, že nemŕtvy mohol byť pôvodne váš „sused, teta, počítačový maník, ktorý zaskakoval ako učiteľ na vašej škole, alebo tlstý lenivý flákač z dopravného inšpektorátu. Od bývalého poisťováka po chlapíka, o ktorom ste boli na betón presvedčený, že je to je Michael Stipe (frontman hudobnej skupiny R.E.M), hoci ste ho nevedeli donútiť, aby sa priznal".
Brooks skutočne stvoril dejiny odľudštenia, v ktorých neboli problémom len hnijúci nemŕtvi, živiaci sa mäsom živých, ale aj apokalyptické vyprázdňovanie sa ľudského sveta. Kým rady ľudských bojovníkov sa stále zmenšovali, šíky nemŕtvych sa zväčšovali. Dokonale túto situáciu vystihujú slová generála D´Ambrosia, veliteľa európskeho Bojového informačného centra: „Ak sa človek nakazil, stal sa z neho zombie, ak sme zabili zombie, stala sa z neho mŕtvola. Mohli sme len slabnúť a oni len silnieť. Všetky ľudské armády potrebujú zásoby, táto ich však nepotrebovala. Zaobišli sa bez jedla, munície, paliva, ba aj bez pitnej vody či vzduchu! Nemohli sme narušiť ich logistiku, ani zničiť ich sklady...Je ironické, že jediným spôsobom, ako zničiť zombie, je zničiť mu mozog, pretože ho vôbec nepoužívajú. Nemali vodcu, následnosť velenia, nekomunikovali a nespolupracovali. Nemohli sme zabiť ich prezidenta, udrieť na ich hlavný stan...Prvý raz sme čelili nepriateľovi, ktorý aktívne viedol totálnu vojnu. Jeho výdrž bola bezhraničná. Nemohol rokovať, vyjednávať, nikdy sa nevzdal. Bojoval až do konca".
Problémom takejto totálnej vojny neboli však len zombíci, ale aj ľudia, ktorí v chaose strácali často humánnosť a v snahe prežiť, svojimi skutkami prekonávali aj tých najbrutálnejších zločincov pred Svetovou vojnou Z. Objavovali sa celé armády plieniteľov, novodobých divochov, pričom najväčším problémom boli tzv. Quislingovia, teda ľudia, ktorí sa začali správať ako nenávidené Zetká.
Každá vojna má významné bitky a ani v tejto kronike tie slávne nechýbajú. Autor predstavuje fiktívne bojiská tak precízne, že aj nadšenec vojenskej histórie by si prišiel na svoje. Brooks dokonca navzájom konfrontuje aj vojenské stratégie jednotlivých národných armád, predstavuje výzbroj a výstroj ich bojovníkov. Okrem toho približuje aj „autentické" zážitky bojovníkov, spomienky traumatizovaných veteránov, psychológiu individuálneho a kolektívneho strachu, ale aj fenomén hrdinstva a ľudskej odvahy.
Brooksovi sa okrem typického béčkového scenára podarilo vyjadriť sa aj k štandardným áčkovým témam. Nepredstavil svet len po katastrofe, ale medzi riadkami nastavil zrkadlo aj modernému globalizovanému sa svetu pred Svetovou vojnou Z. Popisuje príčiny nepripravenosti sveta na konflikt takýchto rozmerov. Na mnohých miestach poukazuje na problémy predapokalyptickej Zeme, ktorá bola vyčerpaná krízami, bojom proti globálnemu terorizmu a ekologickými katastrofami. Poukazuje na vyprázdnenosť demokracií, na stratu dôvery občanov vo vlády a politické elity, ktorá bola primárnou príčinou mnohých zlyhaní občianskej participácie a podpory už pred samotným svetovým konfliktom.
Nevyhol sa ani kritike kapitalizmu, ktorého najcennejšou komoditou mal byť strach a jeho účinnou zbraňou komerčná reklama, ktorá predávala obavy, že ľudia nebudú môcť prežiť bez reklamovaných produktov. Brooksova správa tak nie je len hororová epopeja o zombíkoch, ale súborom politicko-spoločenských úvah o ľudskej psychike, politike, moci a aj o vojenských stratégiách. Zachytáva politické aj kultúrne reálie sveta, pričom práve tie boli v mnohých prípadoch kľúčom k záhube či prežitiu.
Krátko po vydaní tohto postapokalyptického románu, filmové práva kúpila produkčná spoločnosť Brada Pitta. Po výrazne prekročenom rozpočte a vraj niekoľkokrát prepísanom scenári, režisér Marc Forster stvoril rovnomenný film. Hlavnej úlohy sa zhostil sám Brad Pitt a film v týchto dňoch prichádza aj do našich kín. V prípade filmového spracovania však nechcem hodnotiť nevidené, no tí, čo majú už za sebou duálnu skúsenosť tvrdia, že v tomto prípade je knižná predloha úplne iná ako film.
Max Brooks: Svetová vojna Z, Dejiny svetového konfliktu so zombie, Vydavateľstvo: Premedia, 2013
