Inšpirácia je však nevyspytateľná a často je výsledkom neuveriteľnej náhody. Počas vojny si Dawsey Adams, farmár z britského ostrova Guernsey kúpil v antikvariáte knihu Charlesa Lamba - Vybrané Eliášové eseje. Možno nič mimoriadne, ľudia si predsa bežne kupujú knihy a tie prečítané odnášajú do antikvariátov, kde si ich môže kúpiť zase niekto iný. Lenže táto kniha nového majiteľa zaujala až tak, že sa o autorovi chcel dozvedieť ešte viac. Keby sa príbeh odohrával v 21. storočí, na získanie informácií by mu aj na ostrove stačilo internetové pripojenie a smartfón, no keďže hrdina žije svoj knižný život v prvej polovici 20. storočia, využije britskú poštu.
Keďže na prázdnej strane knihy nájde meno jej pôvodnej majiteľky, rozhodne sa napísať priamo jej. Píše teda Juliet Ashtonovej, v nádeji, že mu poradí, ako by sa dostal k ďalším knihám tohto autora. Mimochodom Britská pošta Royal Mail mohla túto knihu britských autoriek Mary Ann Shafferovej a jej netere Annie Barrowsovej pokojne sponzorovať, alebo im vyplatiť aspoň tučnú odmenu za reklamu, pretože ich spoločné dielo je výhradne vystavané len z listovej korešpondencie a telegramových záznamov niekoľkých desiatok fiktívnych postáv a autorky to svojím románom dotiahli až na medzinárodný bestseller.
Späť však k spúšťačovi celého príbehu. Juliet odosielateľovi z Normanských ostrov odpovie a zároveň mu dá príležitosť na napísanie ďalšie listu, pretože ju zaujme zmienka o Guernseyskej literárnej a koláčovej spoločnosti, ktorú Dawsey vo svojom liste spomenie. On jej odpovie a s ním a aj ďalší členovia tejto záhadnej spoločnosti, ktorí postupne zapĺňajú listami autorkinu londýnsku poštovú schránku. V nich spisovateľku oboznamujú s jedinečnými okolnosťami, ktoré viedli k vzniku ich literárneho spolku. Juliet sa tak dozvedá, že pôvodne išlo o trik, ako pred nacistickými okupantmi ostrova Guernsey utajiť ich vôbec prvé stretnutie pri pečenom prasati, ktorým porušili okupačné nariadenia týkajúce sa zákazu spolčovania sa a nočného vychádzania.
Juliet sa tak stane stredobodom pozoruhodnej korešpondencie s čarovnými, hlboko ľudskými členmi Spoločnosti, od chovateľov prasiat po frenológov - amatérov, ktorých pôvodne spojil hlad spôsobený nedostatkom potravín na izolovanom okupovanom ostrove. Z ich prvého stretnutia sa však neskôr stane tradícia, ktorá prerástla aj do seriózneho amatérskeho čitateľského klubu. Jeho členovia by pred okupáciou na čítanie kníh možno nenašli chuť ani čas. Za svoje dovtedajšie životy prečítali sotva niečo iné ako Sväté písmo a katalóg osív. No zrazu objavili nový svet, vrhli sa na Senecove úvahy, Búrlivé výšiny alebo Klub Pickwickovcov.
Juliet sa z ich listov dozvedá o ich ostrove, literárnom vkuse, o tom, aký silný, pretvárajúci vplyv mala na ich životy nedávna nemecká okupácia. Okrem toho si v dostupných archívoch naštuduje všetky informácie o strastiplných rokoch ostrovanov. Uchvátená príbehmi týchto ľudí sa vypraví na ostrov Guernsey a rozhodne sa na ňom stráviť dlhší čas a možno aj celý život. Z listov, vládnych odtajnených správ, z rozhovorov s vojakmi, ktorí Normanské ostrovy oslobodili, a zo spomienok domácich obyvateľov, vytvorí mozaiku, ktorá sa raz tiež stane knihou.
Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť je skutočne výborná kniha plná ľudských príbehov o zamilovanosti, spolupatričnosti, priateľstve a láske ku knihám, ktorá z čítania robí viac než len vypĺňanie dlhých zimných večerov. Je to kniha presne o tom, prečo čítanie spôsobuje potešenie a blaženosť. Je to prosto tak: čítate jednu knihu, nájdete v nej drobnosť, ktorá vás zaujme, a tá drobnosť Vás privedie k druhej knihe a v nej bude ďalšia drobnosť, ktorá Vás privedie k tretej knihe. Je to geometrická postupnosť - nevidíte, kde sa to končí, a pokračujete len preto, lebo z toho máte pôžitok.
Normanské ostrovy (ang. Channel Islands, franc. Îles Anglo-Normandes), sú skupinou britských malých ostrovov ležiacich pri Francúzsku, v Lamanšskom prielive. Úradnou rečou na ostrovoch sú angličtina a francúzština. Na ostrovoch Jersey a Guernsey sa však hovorí aj tradičným dialektom, normanskou francúzštinou, ktorá je známa aj pod názvami jerseyčtina (Jèrriais) na ostrove Jersey a guernseyčtina (Dgèrnésiais) na Guernsey. Ostrovy žijú prevažne z finančných, bankových služieb a turistického ruchu, ale sú známe aj chovom dobytka, záhradníctvom, či ťažbou granitu. Počas druhej svetovej vojny boli okupované nemeckými vojskami. Ostrov Guernsey bol však počas vojny nacistami nielen okupovaným, ale aj výrazne opevneným ostrovom. Pred samotnou okupáciou bolo z ostrova britskou vládou evakuovaných veľa detí do Anglicka, pričom mnohé z nich sa po vojne so svojimi rodičmi už nikdy nestretli. Nacistické okupačné jednotky zase z ostrova deportovali stovky pre nich nespoľahlivých osôb a odporcov okupácie, a zároveň na ostrov doviezli množstvo väzňov z Európy, ktorých využívali na nútené práce pri fortifikačných prácach.
Ostrov Guernsey (zdroj foto a text http://en.wikipedia.org/wiki/Guernsey)
Mary Ann Shafferová, Annie Barrowsová: Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť, Vydavateľstvo: Tatran, 2009, Preklad: Ildikó Drugová
