Projektu Modré hory sa to podarilo, a to konkrétne v skladbe Shimabara. Nejedná sa síce o žiadnu novinku, pretože predmetná skladba uzrela svetlo sveta ešte v roku 2008, je to však ukážka toho, ako zmysluplný hudobný text môže rozširovať poslucháčske vedomostné obzory. Na tomto mieste by sa asi hodila hudobná ukážka. Kvôli neziskovému združeniu SOZA, ktoré si dosť podivne vysvetľuje ochranu práv hudobných tvorcov, pridávam odkaz naozaj veľmi potajomky.
O akej historickej udalosti je teda časť textu tejto vynikajúcej skladby?
Modré hory zhudobnili text o tzv. Shimabarskom povstaní, ktoré bolo jedným z mála vážnejších nepokojov, objavujúcich sa v relatívne pokojnom období Edo. Japonsko v tomto období ovládal šógunát Tokugawa. Rebélia vypukla za vlády Iemicu Tokugawa, ktorý sa rozhodol vybudovať nové hradné sídlo v Shimabare (Šimabara).
Hrad Shimabara po rekonštrukcii z roku 1964
Stavba prepychového hradu si vyžadovala množstvo financií, ktoré chcel šógunát získať výberom nových daní. Daňové zaťaženie šimabarského obyvateľstva bolo však vysoké a vyberači daní sa k neplatičom správali veľmi kruto. Traduje sa, že keď roľník nedokázal zaplatiť vymáhané poplatky, obliekli ho do slameného obleku a potom ho zapálili.
Takáto krutosť vyberačov daní sa tak v roku 1637 pochopiteľne pretavila do veľkého roľníckeho povstania, aj keď v literatúre sa toto povstanie často uvádza aj ako veľká vzbura japonských kresťanov - katolíkov. K takýmto záverom sa prichádza aj preto, že na tomto území žila početná komunita japonských katolíkov, ktorí boli v Japonsku v tomto období diskriminovaní a prenasledovaní. Kresťanstvo bolo všeobecne v ekonomicky a kultúrne izolovanom Japonsku považované za cudzorodý prvok, a preto sa často stávalo terčom útokov šógunov a samurajov.
Aj samotný Iemicu Tokugawa sa často prejavoval voči kresťanom nepriateľsky. Už svoj nástup na trón v roku 1623 oslávil hromadnou popravou 50 kresťanov. V rokoch 1633 až 1639 jeho vláda vydala celý rad nariadení, ktoré zakazovali Japoncom praktizovať kresťanstvo, cestovať do zahraničia, a ak už žili mimo Japonska, mali zakázané sa z cudziny vrátiť.
Práve v takejto atmosfére a aj pod vplyvom veľkého zdaňovania vypuklo shimabarské povstanie. Rebeli sa uchýlili na starý hrad Hara, kde sa opevnili a takto chceli odolávať vojenskej presile šóguna a jeho samurajov. Na čelo povstalcov sa postavil vtedy ešte asi len 15 ročný chlapec Amakusa Shiró, syn kresťanských obchodníkov.
Socha Amakusa Shiró na hrade Hara
Šógun zorganizoval proti povstalcom armádu o sile 125 000 bojovníkov. Povstalecká armáda bola zložená iba z asi 27 000 mužov, pričom hlavnú časť tvorili civilisti (roľníci) a skupinky róninov (samurajov bez pána). Rebeli nedokázali tejto presile dlho vzdorovať a v roku 1638 utrpeli zdrvujúcu porážku. Hrad Hara ľahol popolom, spolu aj s množstvom mŕtvych tiel svojich obrancov. Amakusa Shiró bol sťatý a jeho hlava bola ešte dlho na výstrahu vystavovaná pred bránou mesta Nagasaki.
Ruiny hradu Hara
Po porážke povstania sa situácia kresťanov v Japonsku ešte viac skomplikovala. Toto náboženstvo bolo oficiálne zakázané a kresťania sa mohli stretávať len v podzemnom hnutí. Šógunát z príparvy povstania obviňoval aj katolíkov zo západu, a preto museli portugalskí obchodníci opustiť krajinu. Zákony dokonca zakazovali stavbu lodí a Japonsko mohlo obchodovať len s Holanďanmi a Číňanmi.
Tak a tomuto ja hovorím dobre využitý čas pri počúvaní hudby. Človeku pri beatoch pookreje duša a ešte sa aj niečo zaujímavé dozvie. A to všetko hlavne preto, že toto je skutočný hip-hop!
Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Shimabara_Rebellion
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/540634/Shimabara-Rebellion
Richard Tames - Objavovanie Japonska
Edwin O. Reischauer, Albert M. Craig - Dějiny Japonska
Fotografie: zdroj Wikipedia
