Aj keď obaja žili na známej Dunajskej ulici v Bratislave, ich láska sa začala počas nakrúcania známej filmovej komédie Výlet po Dunaji. Satinský spolu s Lasicom hrali v tomto filme pasažierov a Oľga tanečnicu. Satinský mal v tom čase iba 20 rokov a Oľga o rok menej. Prvé roky ich ľúbostného vzťahu však dvaja zaľúbení skoro vôbec neboli spolu a svoju náklonnosť a lásku si prejavovali výhradne prostredníctvom listov.
Zostavovateľka zoradila listy chronologicky podľa dátumu odoslania, resp. napísania. Listy sú okrem toho ešte zoskupené do väčších celkov, akýchsi kapitol, ktoré tvorili aj reálne životné etapy oboch protagonistov korešpondenčného príbehu. Prvá časť Bratislava - Košice obsahuje listy, ktoré vznikli v čase, keď Július žil v Bratislave a Oľga mala angažmán s baletným súborom v Košiciach.
Po narukovaní mladého Satinského na základnú vojenskú službu vznikali ďalšie kapitoly: Listy z vojny, Listy zo zájazdov VUS (Vojenský umelecký súbor) a západného frontu, Listy z východného frontu. Ďalšiu časť tvorí potom korešpondencia s názvom Americké listy, ktorá predstavuje obdobie, keď Július bol už po základnej vojenskej službe v Bratislave, no Oľga vycestovala na vyše polročný pobyt do USA. Súčasťou knihy je aj zbierka časopisov L´Ange, ktoré Július Satinský písal samotnej Oľge v mene Strany ctiteľov Oľgy Lajdovej (SCOL) a aj poviedka Angelika z roku 1963.
Všetky zozbierané písomnosti sú nádherným, často aj citovo intímnym písomným prejavom lásky dvoch mladých ľudí. Zároveň sú svedectvom doby, uvoľnených 60. rokov 20. storočia. V listoch sa tak zrkadlí nielen slobodnejšia atmosféra tých rokov, ale aj kultúrna revolta a mladícky entuziazmus hlavných aktérov bohatej korešpondencie. Okrem toho sa v listoch už naplno prejavuje aj Satinského tvár komika a satirika, ktorý si dokonca dovoľuje aj vtipy na adresu komunizmu.
Čo je to sardinka?
(Veľryba, ktorá prežila komunizmus)
Aký je rozdiel medzi Chruščovom a Dedom Vševedom?
(Tri zlaté vlasy)
Listy však nie sú len vyznávaním priateľstva a lásky, často obsahujú aj intímne spovede dvoch mladých ľudí o ich duševnom rozpoložení, náladách a vyrovnávaní sa s rodinnými a spoločenskými problémami. Satinský okrem toho prezrádza mnoho zo svojho raného bohémskeho života, ktorý je už od jeho mladého veku spojený nielen s umením, literatúrou a tvorivosťou, ale aj s jeho celoživotným súputníkom Milanom Lasicom.
Hoci sú samotné texty výplodmi mladých dvadsiatnikov, je až unikátne, akou zrelosťou a rozhľadom zaľúbenci disponovali. V korešpondencii si Július a Oľga vymieňajú množstvo tipov a odkazov na literatúru, divadelné predstavenia, filmy a diela klasickej hudby. Satinský v listoch prejavuje aj veľký záujem o veci politické, pričom často komentuje aj medzinárodné problémy a otázky zahraničnej politiky. Do listov sa tak premietajú aj dobové historické udalosti, ako Kubánska raketová kríza, Alžírska vojna o nezávislosť alebo atentát na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho.
V niektorých úvahách Július kritizuje dogmatizmus a spiatočníctvo, poukazujúc aj na konkrétne príklady v kultúrnom a politickom živote. Dokonca nevynechával ani úvahy o viere, pričom z listov často cítiť jeho kresťanský svetonázor, hoci na jednom mieste prezentoval pochybnosti o hierarchii v cirkvi, v ktorej videl dokonca podobnosť s KSČ.
Frustráciu zo Satinského listov cítiť hlavne po odchode Oľgy do USA. Už pred jej odchodom jej ešte ako vojak základnej služby píše z Dukly, že jej závidí, a že jeho túžba ísť do sveta je tiež veľmi veľká. Oľga z USA prostredníctvom listov komentuje bohatý americký kultúrny život a slobodného ducha občianskej spoločnosti. Oboznamuje svojho priateľa s kultúrnymi podujatiami a filmovými predstaveniami, ktoré v USA navštívila. Satinský sa tak dozvedá o atmosfére koncertov, ktoré diriguje Stravinskij alebo Bernstein a milovaná Oľga mu približuje aj vtedy premiérové, dnes už klasické kultové americké a európske filmy.
Satinský Oľge v tomto období priznáva, že trpí, pretože tvrdne vo svojej chyži medzi pohľadnicami zo sveta, a že sa lieči biblioterapiou, knihy, knihy, knihy. Napriek tomu, v rámci možností za Oľgou v kultúrnom živote nezaostáva. Píše o Bergmanových filmoch, Ionescových absurdných drámach a o tom, ako sa teší na filmy Luisa Bunuela, ktoré majú prísť do slovenských kín. Oľga sa v listoch vyznáva, že sa teší, keď budú konečne spolu a budú si môcť o všetkých zážitkoch pohovoriť tvárou v tvár. Z pobytu v USA je však nadšená, aj keď niekoľkokrát poukazuje na problémy americkej konzumnej spoločnosti.
"Američania alebo i cudzinci - usadlíci si tu robia život príjemný. Obklopujú sa samými peknými a príjemnými vecami. To stojí všetko doláre. Honia sa za nimi. A tu sa, myslím, začínajú strácať ambície. Američan nemá na nič čas".
Paradoxne práve táto Amerika sa jej stala nešťastne osudnou. Oľga totižto tragicky zahynula v roku 1985 pri kúpaní v Karibskom mori na amerických Panenských ostrovoch, kde bola na zájazde spolu so súborom Lúčnica. Satinskému bolo tak súdené prežiť s milovanou Oľgou necelé dve desaťročia manželského života.
Kniha Listy Oľge je nádhernou zbierkou autentických artefaktov, pričom vydavateľovi sa podarilo vytvoriť majstrovské dielo, obsahujúce aj faksimile ručne písaných poznámok, kresieb, listových známok a pečiatok. Je tak príjemným čítaním, a to nielen pre pamätníkov, ale aj pre generácie, ktoré sa so Satinským stretnú ako s maturitnou otázkou.
Listy Oľge, Korešpondencia Júliusa Satinského a Oľgy Lajdovej (1962 - 1965), Vydavateľstvo: Slovart, 2013
