Preto je prirodzené, že niektoré zvieratká si kladú otázky života a smrti, podobné tým našim ľudským. Ako napríklad: Prečo továrne vyrábajú nové plyšové zvieratá? Prečo tie, ktoré žili v meste, odvádzajú Šoféri? Prečo všetci museli žiť v utajovanom či neskrývanom strachu pred tým, čo sa stane v ďalšom živote? Kto vytvoril takýto krutý systém? Aký je zmysel života v ohraničenom svete? Mali by sme deti v tridsiatke, keby sme sa dožívali vyše dvesto rokov? Kto by túžil získať vzdelanie pred svojou dvadsaťpäťkou pri tejto dĺžke života?
Zvrátiť daný rovnovážny stav sa ani v meste plyšákov nedá, ale predsa len existuje možnosť ako zachrániť napríklad svojho blízkeho plyšáka pred smrťou. Riešením je vymazanie jeho mena z Listiny mŕtvych. Rozpúta sa tak však honba za mytológiou opradenou Listinou mŕtvych, pričom samotné hľadanie je popretkávané klamstvom, intrigami a krvavým násilím,aj keď v skutočnosti miesto krvi vychádza z obetí vlnená vypchávka.
Popri tomto násilí a gangsterskom príbehu á la Tarantino, sa však popri banalite a plyšovej infantilnosti, vinie ešte rovina čisto filozofická, ktorú by sme vo svete plyšákov, kde strach vzbudzujú červený pikap a lietajúce šatové mole, nečakali. Ontogenetické, etické a axiologogické filozofické myšlienky produkuje Medvedík Teddy, ktorého však rozhodnutie konať absolútne dobro privedie až na oddelenie ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Tento plyšáčik reprezentuje morálne čistú bytosť, ktorej etické názory a hodnotová orientácia sú aj v našom svete často označované nálepkou - BLÁZNIVÉ.
Teddy však produkuje filozofiu podobnú tej, ktorú tvorili celé generácie ľudských neplyšových filozofov. Jeho zamýšľania sa nad napríklad existenciou dobra a zla sú naozaj inšpirujúce, čo dokazuje aj táto citácia z jeho filozofického myslenia:
„Zlo je nemysliteľné bez dobra. Zlo hľadá rovnováhu, symetriu. Zlo je spoločenské, lebo jestvuje len v protirečivých vzťahoch. Dobro si vystačí samo. Nepotrebuje nikoho a nič. Môžem byť dobrý vlastnými silami. No na dôkaz zla treba opačnú stranu. Zlo je neúnavné, dobro pasívne. Zlo si jednostaj hľadá cesty na dosiahnutie cieľa. Ak jedno pokušenie nestačí, zlo nastraží ďalšie. Dobro nehľadá nič, lebo vopred vie, ako byť dobrý. Ak sa zlo prejavuje dynamicky, pestro a intelektuálne stimulujúco, dobro je, otvorene povedané, nudné. V boji proti všetkým pokušeniam zla sa dobro nemá čím brániť. Zlo je nepochopiteľné a absurdné. Dobru chýba krátkodobá sila atraktívnosti." (Teddy Medveď)
Plyšový svet je naozaj veľmi inšpirujúci a dokazuje, že zápas dobra a zla je vlastný aj plyšovým zvieratám, a že v časovo ohraničenom svete, sa aj my musíme poponáhľať naplniť naše ciele.
