Nitrianska židovská obec bola pred 2. svetovou vojnou celkom početná. V roku 1940 mala Nitra 22 526 obyvateľov, z ktorých sa v roku 1940 hlásilo k židovskému náboženstvu 4302 obyvateľov a k židovskej národnosti 4425 ľudí. Skoro celá táto komunita, ktorej prítomnosť na území Nitry sa spomínala už v Zoborskej listine z roku 1113, bola samozrejme počas protižidovských opatrení vojnovej Slovenskej republiky zdecimovaná.
Od apríla 1942 bolo len z Nitry do nacistických koncentračných táborov deportovaných 4 363 Židov. Žiaľ po vojne sa ich vrátilo veľmi málo. Nebolo ich dosť ani na to, aby oživili svoje náboženské obrady, a aby boli schopní spravovať nehnuteľnosti nitrianskych židovských obcí (v Nitre pôsobili dve židovské obce - ortodoxná a neologická) spred vojny.
Tak svoju funkciu stratila aj táto synagóga, ktorá vznikla pre potreby neologických veriacich. Synagóga bola postavená v rokoch 1910 - 1911 podľa projektu významného uhorského odborníka na synagógy, Lipóta (Leopolda) Baumhorna (1860-1932). Ten sa pri projektovaní inšpiroval byzantskou a orientálnou sakrálnou architektúrou, a tak vznikla nádherná budova, reprezentujúca eklektickú architektúru, spájajúca maurské, byzantské a secesné prvky.
Synagóga zaujme už svojou fasádou, ktorá kombinuje omietky, ploché glazúrované tehly a orientálne výtvarné detaily. Pozoruhodné sú aj nárožné kupoly a centrálna kupola s polygonálnym plášťom, ktorá je však viditeľná len z vyšších vyhliadok v meste. Objekt je od roku 1982 majetkom mesta, ktoré ho po rozsiahlej rekonštrukcii využíva ako kultúrny priestor, určený na hudobné a divadelné aktivity. Pôvodne ženská galéria (empora) slúži ako múzejný priestor, kde je inštalovaná stála expozícia venovaná holokaustu a osudu slovenských židov.
Návštevníkom Nitry odporúčam navštíviť tento architektonický skvost. Keď nič iné, určite mu venujú aspoň pár megabajtov na pamäťových kartách digitálnych fotoaparátov, tak ako som to urobil už niekoľkokrát aj ja (naposledy v jeden letný augustový deň).
