Aby nacisti aspoň teoreticky a „apologeticky" legitimizovali nadradenosť Nemcov nad ostatnými národmi, preskúmali a analyzovali skoro všetky existujúce mýty a náboženstvá. Z tohto širokého diapazónu si potom vybrali to, čo najviac vyhovovalo ich plánom. Základom nacizmu sa tak stala absurdná legenda o bájnej zemi niekde na severe Atlantického oceána, podobná tej o Atlantíde. V tejto bájnej krajine mali niekedy v dávnom veku žiť nadradení ľudia, Árijci s čistou krvou. Táto rasa nadprirodzených bytostí mala upadnúť do hriechu a nerestí, aj tým, že sa telesne stýkali so smrteľníkmi, za čo ich civilizáciu zmietla potopa zoslaná bohmi. Podľa nacistov sa však aj tak zachránila kasta árijských kňazov, ktorí unikli pred potopou na člnoch. Ich plavidlá sa mali zachytiť o končiare Himalájí, a tak niekde na území dnešného Tibetu mali prečkať potopu.
Najfanatickejším šíriteľom tohto mýtu bol šéf SS Heinrich Himmler (do nacistickej ideológie vniesol aj iné okultistické predstavy a rituály), ktorý veril, že práve Nemci (Germáni) sú potomkami týchto Árijcov, ktorí našli cestu z Tibetu do severnej Európy. Motivovaný snahou dokázať túto hypotézu, dokonca financoval výpravu do Tibetu.
Táto výprava bola členmi expedície zdokumentovaná a aj filmové záznamy dokazovali, že vyslaní experti podrobili tibetských vidiečanov precíznemu anatomickému a antropologickému výskumu, hľadajúc črty Árijcov.
Snahou nacistických pohlavárov, veriacich v túto pokrivenú mytológiu bolo obnoviť stratenú rasu Árijcov a navrátiť tak nemeckým "árijským synom" ich stratenú moc.
Prívrženci takejto okultistickej predstavy na uskutočnenie svojej vízie hľadali akéhosi mesiáša, ktorý by nastolil nový "árijský svet". Našli ho práve v osobe Adolfa Hitlera, ktorý tiež inklinoval ku germánskej mytológii a už pred prvou svetovou vojnou bol vášnivým čitateľom okultistickej literatúry a časopisov. Hitler vraj vlastnil skoro všetky čísla okultistického a antisemitského časopisu Ostara, ktorý vydával rakúsky okultista Adolf Joseph Lanz (Jörg Lanz von Liebenfels), veriaci v bájnu árijskú rasu, ktorá sa vraj nemohla dostať k svetovláde práve kvôli Židom.
Takéto názory neboli v prvej polovici 20. storočia v Nemecku a Rakúsku ničím výnimočným, naopak v tomto období existovalo množstvo okultistických spoločností, ktoré spájali rasizmus s okultizmom.
Takou spoločnosťou bola aj Thule (Thule-Gesellschaft). Išlo o nemeckú okultistickú a rasistickú skupinu pôsobiacu v Mníchove, ktorá si svoje pomenovanie vypožičala z gréckych legiend. Okrem štúdia mytológie sa jej členovia venovali aj šíreniu antisemtizmu, pričom verili v skutočnú existenciu bájnej severskej zeme s názvom Ultima Thule, ktorá bola v gréckych mýtoch nazývaná ako Hyperborea. Prívrženci tejto spoločnosti boli presvedčení, že práve táto mýtická krajina bola domovinou pôvodných mytologických Árijcov, po ktorých návrate táto spoločnosť volala.
Členmi spoločnosti boli vplyvní a majetní Nemci, medzi inými Rudolf Hess, budúci pobočník Adolfa Hitlera. Práve Hess si mal všimnúť charizmu budúceho vodcu a aj jeho pričinením začali bohatí členovia Thule financovať Hitlerom budovanú stranu NSDAP. Spojenectvo Hitlera (NSDAP) so spoločnosťou však nie je priamo dokázateľné, aj keď existuje priama súvislosť prostredníctvom používania rovnakého symbolu, teda svastiky, ktorá bola pôvodne symbolom spoločnosti Thule.
Okrem symboliky je možné nájsť aj personálne prepojenie, pretože naozaj mnoho členov Thule sa stalo prominentnými členmi NSDAP. Samotný Rudolf Hess vraj videl v Hitlerovi akéhosi novodobého mesiáša, svätého bojovníka, ktorý prinesie nový poriadok.
Ďalší člen Thule Alfred Rosenberg, ideológ tejto tajnej spoločnosti, mal neskôr veľký vplyv aj na samotného Hitlera. Po napísaní knihy ,,Mýtus 20. storočia", v ktorej volal po novom náboženstve, po novej "cirkvi krvi" sa stal aj akýmsi ideológom NSDAP.
Rosenberg vytvoril nový nordický mýtus, ktorý mal zmazať kresťanský charakter Európy a celkom tak nahradiť Bibliu. Bol to "mýtus krvi", ktorá bola podľa Rosenberga (nacistov) posvätnou substanciou, božskou esenciou, nesúcou dušu rasy. Táto krv mala byť bránená krvou.
Mýtus krvi stál aj za rituálmi nacistov, akým bol napríklad aj „rituál zakrvavenej vlajky". Krvavá vlajka (Blutfahne) bola asi najviac cenený predmet nacistickej ideológie. Podľa nacistickej mytológie išlo o vlajku, ktorá bola použitá pri mníchovskom puči 9. novembra 1923. Pri tomto pokuse o nacistický prevrat zomrelo 16 prívržencov nacistickej strany.
Vlajka so svastikou mala byť vraj pokropená ich krvou a tak sa stala pre nacistov až posvätnou relikviou. Po nástupe nacistov k moci sa vlajka stala veľmi oslavovaným symbolom, bola využívaná pri rôznych obradoch nacistickej strany. Stala sa aj súčasťou "rituálu krvi", pričom každá nová vlajka sa uvádzala do života až po dotyku so zakrvavenou vlajkou z nevydareného mníchovského puču.
Z tohto nového mýtu krvi však potom vyšli v podstate aj ďalšie obludné nacistické teórie, ktoré boli bohužiaľ uvedené nacistami aj do praxe. Z „mýtu o krvi" vzišli aj „Zákony krvi", pretavené do Norimberských rasových zákonov, Lebensraum (boj o životný priestor), rasové teórie, cielená genocída niektorých európskych etník, ale aj Lebensborn (nacistická eugenika) a eutanázia mentálne a telesne postihnutých osôb.
Zdroje:
Nicholas Goodrick - Clarke: Okultní kořeny nacismu, Votobia, Praha 1998
Bohumil Vurm: Tajné dějiny Evropy, Bohemia, Praha 1996
Jacques Bergier/Louis Pauwels: Jitro kouzelníků, Svoboda, Praha 1990
http://en.wikipedia.org/wiki/Blutfahne
http://en.wikipedia.org/wiki/Nazi_mysticism
http://en.wikipedia.org/wiki/Thule_Society
http://en.wikipedia.org/wiki/1938%E2%80%931939_German_expedition_to_Tibet
http://en.wikipedia.org/wiki/Nuremberg_Laws
http://en.wikipedia.org/wiki/Lebensraum
http://en.wikipedia.org/wiki/Ahnenerbe
Foto: zdroj internet
