Po jednom víkende sa to však všetko načas zmení. Na ostrove zavládne nepokoj a strach po tom, ako náhodný okoloidúci nájde v húštine zohavené ženské telo a povedľa neho aj mŕtveho psa. Obeťou je Helena Hillerströmová zo Štokholmu, ktorá ostrov navštevuje pravidelne so svojim priateľom a ich cieľom je práve oddych a relax. Po identifikácii obete je prvým obvineným práve jej partner a jeho motívom má byť pre gotlandské kriminálne štatistiky typická žiarlivosť.
Táto vražda je však iná. Obeť bola rozsekaná sekerou, jej telo bolo nahé a v ústach mala natlačené vlastné nohavičky. Jej psovi okrem oddelenej hlavy chýbala aj jedna labka. Asi aj toto bol dôvod, prečo sa o tento prípad začali zaujímať aj média. Keď sa do troch týždňov udejú ešte dve podobné vraždy, miestnej polícii a aj celoštátnym médiám je jasné, že sa zrodil sériový vrah.
Práve takto rozohráva prvé kapitoly Mari Jungstedtová, švédska spisovateľka, autorka severského detektívneho románu „Neviditelný". Jugstedtová stvorila naozaj skvelú žánrovú detektívku, ktorú predstavila švédskemu čitateľovi už v roku 2003, a česko-slovenský čitateľ bude mať príležitosť na zoznámenie sa 15. apríla 2012, a to vďaka českému vydavateľstvu Kniha Zlín.
Práve vďaka tomuto vydavateľstvu a ich projektu „reading copies" som mal možnosť sa s týmto literárnym počinom stretnúť o čosi skôr a napriek tomu, že zatiaľ sa so škandinávskym detektívnym žánrom len zoznamujem, je možné súhlasiť s výrokom, že pokiaľ je Larsson kráľom tohto štýlu, Jungstedtová je možno jeho kráľovnou.
Napriek tomu, že sa teda jedná o špecifický detektívny žáner, v skutočnosti mi román „Neviditelný" počas čítania pripomínal klasickú detektívku. A to hlavne tým, že autorka čitateľa vťahuje do deja a vyšetrovania sprostredkovaním výpovedí zainteresovaných osôb a svedkov. Ten je tak verne sprevádzaný procesom vyšetrovania, a to nielen toho policajného, ale aj nezávislého investigatívneho bádania zúčastnených médií a novinárov, vťahovaný do prostredia kriminálnych vyšetrovateľov, ale aj do sveta po senzáciách túžiacich médií.
Autorke sa podarilo pravidelnou rekapituláciou zistených faktov a zaistených dôkazov naplniť jej pravdepodobný zámer, aby sa čitateľ akoby priamo podieľal na rozplietaní prípadu, aby sa dokonca približoval k odhaleniu možného motívu, ale aby páchateľ zostal až do samého konca neviditeľný.
Čo ešte dodať na záver, aby nebola prezradená pointa? Snáď ešte toto. Tak ako Larsson vdýchol dušu Lisbeth a Mikaelovi Blomkvistovi a Jo Nesbo stvoril Harryho Holea, tak Jungstedtová darovala knižný život detektívovi s menom Anders Knutas, ktorý chápe, že vrah nemusí byť psychicky chorý, možno stačí, že je len hlboko vnútorne zranený.
