Táto kráľovská hra je často prirovnávaná aj k veľkým spoločensko-politickým zmenám, keď sú používané okrídlené spojenia o veľkej šachovnici sveta, dejín, alebo politiky. Hra je to naozaj nádherná a úchvatná, čo dokazuje aj fakt, že si vyžaduje čistú myseľ, trpezlivosť, predvídavosť a aj určitú dávku inteligencie. Jednoducho je to hra, kde si len so šťastím nevystačíte, respektíve šťastie máte len vtedy, ak si súper nevšimne ohrozenie, ktoré vyplýva z vášho predchádzajúceho ťahu.
Sám som sa túto krásnu hru naučil až ako dospelý muž. V čase detstva sme so súrodencami a s otcom zvádzali zápasy len v hre „Človeče nehnevaj sa" a v kartovej sedme. Šachovnica sa používala doma maximálne na hru známu ako „Dáma". Takže až v dospelom veku som objavil čaro tejto hry, oboznámil som sa s prvými krôčikmi, na malej magnetickej šachovnici pod veľkou starou čerešňou, ktorá rodila krásne májové srdcovky. Celá lekcia prebiehala asi v takomto štýle: „pešiak môže takto a takto, jazdcov pohyb sa začne o jedno pole vodorovne alebo zvisle a končí o jedno pole diagonálne, v podstate opisuje tvar písmena L, dáma sa môže hýbať všetkými smermi, strelec sa pohybuje po diagonálach o ľubovoľný počet polí, veža sa pohybuje aha takto po riadkoch a po stĺpcoch a najpodstatnejšia vec chráň si kráľa". Lekcia ešte obsahovala informácie o malej (krátkej) a dlhej (veľkej) rošáde. Potom mi boli zverené ešte malé šachové tajomstvá a fintičky, no a nakoniec asi to najpodstatnejšie čo robí šach šachom: „toto je šach, toto je mat".
Šachovnicu s figúrkami som si potom zadovážil aj ja, neskôr pribudli aj cestovné šachy a jedny také úplne miniatúrne, ktoré schováte aj do vrecka nohavíc. No keďže šach má v sebe okrem prvkov stratégie, vedy, športu, aj elementy umenia, túžil som po šachovnici, ktorá by bola atypická, možno vyrobená vlastnými rukami a zároveň by okrem hry ponúkala aj estetický rozmer. Rozhodol som sa teda, že si jednu vyrobím.
Požiadal som jedného priateľa, živiaceho sa výrobou nábytku, o kus pekného dreva. Ten mi ponúkol plát zo starej čerešne. Tento kus bol naozaj nádherne nepravidelný a bol tak v kontraste s pravouhlosťou a pravidelnosťou šachovnice, ktorú som plánoval na drevenú plochu umiestniť. Po základnom opracovaní dreva, zachovávajúc jeho nedokonalosť, som moridlom vytvoril tmavé políčka budúcej šachovnice. No a nakoniec už len tenká vrstva priesvitného laku a šachovnica bola na svete.
Tým, že na jej výrobu poslúžilo čerešňové drevo, akoby sa uzavrel šachový kruh, ktorý sa začal niekde pod zarodenou čerešňou. Figúrky však používam stále továrenské, pretože s vyrezávaním vlastných som skončil niekde pri čísle 27.
